NAVŽDY NÁS OPUSTIL ROBERT ŠVIHORÍK...

Robert Švihorík bol dlhoročným členom Slovenskej jazdeckej federácie, držiteľom trénerskej licencie a licencie staviteľa parkúrov. V roku 2017 bol ocenený bronzovým odznakom Slovenskej jazdeckej federácie za celoživotný prínos v jazdeckom športe. Ako reprezentant sa zúčastňoval vysokých súťaží v parkúrovom skákaní a mal na svojom konte mnohé cenné víťazstvá a umiestnenia.

Narodil sa 5.júna 1952 v Jarku pri Nitre ako najstarší syn. Po skončení povinnej školskej dochádzky sa rozhodol pre obuvnícku učňovskú školu v Nitrianskej Strede, ktorú úspešne ukončil. Vo svojom obore bol skutočný majster – skvelý obuvník a toto remeslo ho sprevádzalo počas veľkej časti profesijného života. Jeho obuvnícka dielňa v  bývalom Tekose v Nitre bola známa v širokom okolí kvalitne odvedenou prácou. Začiatkom 90tych rokov opustil svoje remeslo, aj keď nie úplne. Stále pracoval ako sedlár a brašniar vo svojej malej dielni, kde opravoval sedlá a výstroj pre kone. Neskôr sa na dlhšie obdobie stal profesionálnym vodičom, odkiaľ v roku 2014 odišiel do zaslúženého dôchodku.

Kone boli jeho najväčšou a naozaj životnou vášňou. Od detstva sa venoval parkúrovému skákaniu. Začínal v 60tych rokoch v jazdeckom oddiely v Jarku pod trénerskou taktovkou Jaroslava Lieskovského. Spolu s Ing. Dušan Karabínom, Miroslavom Tárošom, Vladimírom Pálkom, Jozefom Kotlárom, ale aj Zdenkom Goščíkom naberali prvé pretekárske skúsenosti. Začiatky neboli ľahké, ale postupne sa začali dostavovať prvé víťazstvá a umiestnenia. Zo zachovaných 20-ročných zápiskov o činnosti oddielu a výsledkoch z pretekov, ktoré viedla manželka Jaroslava Lieskovského pani Gréta je zrejmé, že počas jeho pôsobenia v Jarku, najväčšie úspechy dosiahol s koňmi Ruth a Varín. Z malých dedinských pretekov sa postupne dostal na kolbiská majstrovstiev Slovenska a Československa, kde sa skákalo na úrovni ST. Na Majstrovstvách SSR v roku 1972 v Topoľčiankach dosiahol v súťaži družstiev na prvý cenný kov vo svojej športovej kariére. Získali bronz v zložení Robert Švihorík a Ruth (4/4), Jaroslav Lieskovský na Varínovi (12/8), Miroslav Tároš s Korínom (28/12) a Milan Alakša s Vermutom (4/disk.). O rok neskôr, na Majstrovstvách SSR 1973 v Tatranskej Lomnici si úspech zopakovali. Vtedy družstvo tvorili Robert Švihorík s Ruthom (0/0), Zdeněk Goščík a Mont (8/0) a Miroslav Tároš na Korínovi (12/16). O mesiac neskôr, 24.-26.8.1973, sa v Bratislave konali Majstrovstvá ČSSR. Dvojica Robert Švihorík a Ruth bojovali o titul v súťaži družstiev spolu s Dr. Hanulayom na koni Elektra, Andrejom Glatzom s koňom Bled a Šebíkovou na koni Sonda. Boli tam vtedy náročné podmienky, trávnatý povrch kolbiska bol po vytrvalých dažďoch veľmi rozmočený a klzký. Robert Švihorík s Ruthom ako jediní v družstve absolvovali obidve kolá 140tky bez trestného bodu, čím výraznou mierou prispeli k vynikajúcemu výsledku celého družstva. Obsadili druhé miesto a získali striebornú medailu.

V roku 1978 zmenil svoje pôsobisko a odišiel do jazdeckého oddielu v Janíkovciach, ktorý patril pod TJ Agrokomplex Nitra a viedol ho Dr. Danihel. Spolu so Zdenkom Goščíkom, Lubošom Ševčovičom a „Piťom“ Nagyom pokračoval v jazdeckej kariére. Na kolbiskách sa vtedy objavoval s koňmi Sonáta, Ventus, alebo Birlan. V prvej polovici 80tych rokov sa oddiel presťahoval do novovybudovaného areálu na Kyneku pri Nitre. Z tohto obdobia jeho výrazne najúspešnejším koňom bola Tália. Temperamentná hnedka sa narodila v roku 1980 v Národnom žrebčíne Topoľčianky, po Przedswit XI z matky po Hubertus. Ako 3-ročná sa dostala na Kynek a tam pod dohľadom Roba Švihoríka postupne začala odhaľovať svoje kvality a schopnosti. Spoločne dosiahli výkonnosť ST a v podstate bola posledná v jeho športovej kariére na tej úrovni. V 90tych rokoch sa z neho stal profesionálny vodič, koňom však zostal verný. Stále sa angažoval ako tréner a pracoval aj s mladými koňmi. Bol pravidelným účastníkom športových podujatí a výraznou oporou svojej dcéry Martiny Nittnaus, ktorá zdedila jeho vášeň ku koňom a jazdeckému športu. Aj po ukončení aktívnej športovej kariéry si rád zajazdil. Kone boli skrátka jeho neoddeliteľnou súčasťou po celý život.

Žiaľ, v roku 2016 jazdecký areál na Kyneku  zanikol a svoje nové pôsobenie našiel v JK Horse Club v Lužiankach pri Nitre. Trénoval tam deti a začínajúcich jazdcov v jazdeckej škole, až kým mu v tom nezabránilo podlomené zdravie. Posledných deväť rokov bol členom jazdeckého klubu pri Národnom žrebčíne v Topoľčiankach.

Pre mnohých zostane v pamäti ako „pán tréner“, alebo ako „ujo Robo“. Počas svojej aktívnej jazdeckej kariéry sa venoval príprave mladých jazdcov, ale aj mladých koní. Pre mnohých bol vzorom a mnohých nesmierne veľa naučil. Rukami mu prešlo množstvo koní, talentovaných aj menej talentovaných. Pre každého z nich mal úžasný cit a božskú trpezlivosť. Vždy sršal optimizmom a nič pre neho nebol problém. Rád si ľudí doberal a bol majster v odľahčení ťažkých chvíľ. Bol ten typ človeka, čo doma neobsedí. Neustále musel niečo robiť, bez práce bol celý nesvoj. Vždy sa dalo spoľahnúť na jeho pomoc. Ochotne poradil, pomohol, podporil. Práve takýto – statočný a ústretový – nech zostane v našich spomienkach.

Nech odpočíva v pokoji.

Česť jeho pamiatke.

View the embedded image gallery online at:
https://nztopolcianky.sk/informacie/clanky/1159-navzdy-nas-opustil-robert-svihorik?tmpl=component&print=1&layout=default#sigProIde3b2ceccf0