12. Majstrovstvá sveta dvojzáprahov

Salzburg – malebné historické mesto na úpätí Álp známe svojou bohatou históriou spojenou predovšetkým s ťažbou bieleho zlata – soli a ako rodisko svetoznámeho virtuóza W. A. Mozarta (1756) privítalo v dňoch 8.-11.septembra 2005 svetovú špičku dvojzáprahov.

V prímestskej časti Wals-Siezensheim sa konali 12. Majstrovstvá sveta za účasti rekordných 76 dvojzáprahov z 23 krajín sveta. Slovensko reprezentovali tri dvojzáprahy z Národného žrebčína Topoľčianky a vôbec po prvýkrát v histórii bolo vytvorené kompletné družstvo. Najskúsenejším z nášho družstva bol Pavol Baláž s lipicanmi a dvaja debutanti  - Miroslav Matuška s lipicanmi a Pavol Gašpar s kobylami Slovenského teplokrvníka.

Organizátori zvolili prekrásny areál Klessheimského kaštieľa v blízkosti futbalového štadióna. Priestorové rozloženie kempu, ustajnenia koní, tréningových priestorov ako aj jednotlivých športovísk bolo zrealizované precízne a citlivo, zamerané predovšetkým k maximálnej pohode koní, jazdcov a pomocného personálu. Snáď jediná chybička bola v nepostačujúcom množstve hygienických zariadení.( Sprchy, WC). Akreditácia ekíp, ustajnenie prebehlo veľmi rýchlo, bez zbytočných prieťahov ako tomu bolo napr. v Riesenbecku v  r. 2001. S veľkým pozitívnym ohlasom  bol hodnotený uvítací zoznamovací večierok, kde každá zúčastnená krajina mala možnosť prezentovať svoje národné gurmánske špeciality.

V stredu, 7. 9. o 10 hod začala veterinárna kontrola cez ktorú prešlo všetkých našich 9 koní bez problémov. O 18 hod prebehlo losovanie poradia pre štart v drezúre, ktoré dopadlo pre našich jazdcov  priaznivo.

O 19 hodine boli veľkolepým a veľmi pôsobivým nástupom všetkých zúčastnených jazdcov a koní v prekrásnom parku Klessheimského kaštieľa Majstrovstvá sveta oficiálne otvorené.

Drezúra bola rozdelená do dvoch dní. Jazdilo sa na novozrekonštruovanom futbalovom štadióne s kapacitou 17000 miest. Trávnik bol pokrytý umelými rohožami a zmesou piesku a textílií od firmy Guntera Seyrla, ktorá realizovala povrch aj na kolbisku Národného žrebčína Topoľčianky. Vo štvrtok štartovalo 38 jazdcov v štyroch blokoch, rovnako aj v piatok. Prvý z našich v poradí 19. sa predstavil Pavol Gašpar. Hoci zajazdil jednu zo svojich najlepších drezúr, nešťastné vypadnutie oprát počas úlohy  a niekoľko menších chybičiek mu vynieslo 74,11 tr. bodu a 64. miesto po drezúre. V piatok štartoval Miroslav Matuška v prvom bloku v šiestom poradí. Zajazdil vynikajúco a hodnotenie na 57,73 tr. bodu bolo sklamaním nielen nás, ale aj publika, ktoré dalo hlasným pískaním najavo neobjektívne ohodnotenie. Len pre zaujímavosť jedného z najväčších rozdielov v hodnotení sa rozhodcovia dopustili práve u Matušku, keď jeho jazdu rozhodca Hanspeter Ruschlin zo Švajčiarska hodnotil na 15. miesto a Diana Bronwlie z Anglicka až na 50. Celkovo mu to vynieslo aj tak vynikajúce 30. miesto. Najskúsenejší Pavol Baláž nastupoval v poslednom bloku v poradí 68. Zajazdil veľmi sústredenú a precíznu jazdu s perfektne vyjazdenými prvkami a výraznými prechodmi. Hodnotenie 58,50 tr.b. mu vynieslo 35. miesto.( Oproti roku 2003 na MS v Paríži je výsledok výrazným zlepšením, kde  Baláž získal 59,52 tr.b a Kunský 66,4 tr.b.). Po drezúre, ktorá bola vždy najslabšou disciplínou zavládol v našom tábore optimizmus a spokojnosť, keď v družstvách sme obsadili 10. priečku za Talianskom a pred Českou republikou. Po drezúre sa vedenia ujal Georg Moser z Rakúska( 41,73tr.b.) pred Maďarom Karolym Hodim (45,06tr.b.) a Beat Shenk zo Švajčiarska (45,75tr.b.). V družstvách bolo poradie Maďarsko, Rakúsko a USA.

Najzaujímavejšia disciplína pre divákov – maratón bol postavený v priestoroch už spomínaného Klessheimského kaštieľa na rovinatom teréne. Všetky povinné fázy, krokové a klusové úseky zvládli všetci traja naši jazdci bez problémov a penalizácie. V úseku E bolo postavených 8 veľmi pekných, na prvý pohľad jednoduchých prekážok, veľmi atraktívnych a lahodiacich oku diváka. Po prehliadke však vyšla najavo ich vysoká technická náročnosť, veľké množstvo zhoditeľných prvkov, doslova labyrinty medzi jednotlivými písmenami, krátke točenia, obtiažne vjazdy a výjazdy. Náročnosť plne zodpovedala prestížnosti podujatia a dokonale preverila nielen kondíciu, prijazdenosť a vyrovnanosť koní, ale aj jazdecké umenie jazdcov, ich správny odhad, rozloženie síl, pamäť, orientáciu a schopnosť riešenia mnohých zložitých situácií v prekážkach. Ako prvý z našich v poradí 6. odštartoval Matuška. Podal zodpovedný a vyrovnaný výkon, v ktorom bolo cítiť menšie množstvo skúseností (jazdí iba druhý rok) a vyniesol mu 47. miesto. Najviac nádejí sme vkladali do Pavla Baláža, ktorého najsilnejšou disciplínou je práve maratón. Bohužiaľ športová šťastena sa obrátila chrbtom a kalich najväčšej horkosti musel vypiť do dna na prekážke č. 2, keď neprešiel správne písmenom „B“ a omyl neopravil. Nasledovala samozrejme diskvalifikácia a obrovské sklamanie. Organizátori nenechali v prekážkach nič na náhodu a okrem pozorných očí rozhodcov bola každá prekážka sledovaná a zaznamenávaná pomocou niekoľkých videokamier. Pavol Gašpar si v ťažkých prekážkach zachoval chladnú hlavu, prešiel ich v rámci svojho štandardu a skončil na 58. mieste. Po diskvalifikácii Baláža boli samozrejme pochované všetky sľubne vyzerajúce nádeje na dobré umiestnenie družstva, ktoré kleslo na 16. miesto.

Parkúr sa jazdil opäť na štadióne. Postavený bol taktiež veľmi technicky náročne s mnohými záludnosťami. Doplatili na ne  jazdci takého formátu ako je Izidor Weber z Rakúska alebo španiel Manuel Diaz Martin, ktorí pomýlili poradie prekážok po obtiažnej vlnovke štyroch prekážok na diagonále a následným točením na pravú ruku a ďalšiu prekážku. Náročnosť parkúru dokazujú aj výsledky, keď bez trestných bodov a v časovom limite dokázali prejsť len piati a bez zhodenia 15 jazdci. Je potešiteľné, že medzi jazdcami, ktorí nezhodili ani jednu prekážku boli aj Matuška a Baláž. Pavol Baláž zajazdil čistý parkúr so 6,51 tr.b. za prekročenie časového limitu a obsadil výborné 19. miesto. Miroslav Matuška tak isto zajazdil bez zhodenia s časovou penalizáciou 13,48 tr.b.obsadil 48 miesto. Pavol Gašpar s troma zhodenými loptičkami a penalizáciou za čas získal 23,80 tr.b. a obsadil v parkúre 67. miesto. Zvíťazil Vilmos Lázár z Maďarska pred Reinerom Pointlom z Rakúska a Beat Auer zo Švajčiarska.

Majstrom sveta v jednotlivcoch sa stal Reiner Pointl z Rakúska  pred Karoly Hodym z Maďarska a Vilmosom Lázárom taktiež z Maďarska. V družstvách získalo titul Rakúsko pred Maďarskom a Nemeckom, Slovensko skončilo pätnáste za Belgickom pred Španielskom.

Celkové 37. miesto Miroslava Matušku je vynikajúci výsledok, ktorý nadmieru splnil očakávanie. Nebyť nešťastného omylu Pavla Baláža by jeho výsledok bol určite v prvej polovici štartovného pola čo je na tak významnom podujatí akým Majstrovstvá sveta sú rozhodne výborný výsledok. Svojim 61. miestom nesklamal ani Pavol Gašpar a a treba veriť, že skúsenosti ktoré pri svojom debute na najvrcholnejšom podujatí získal s reprezentačnými kolegami budú pretavené do ďalších spoločných úspechov. Je treba konštatovať, že naši jazdci sa na Majstrovstvách sveta nestratili a držia krok s napredovaním tejto jazdeckej disciplíny. Každoročne sa zlepšujú nielen výkonmi ale aj technickým vybavením kočov a postrojov, ale predovšetkým výberom a tréningom kvalitných koní. Neoceniteľnú pomoc Národnému žrebčínu poskytuje už niekoľko rokov najväčší producent kočov na svete pán Gustáv Kuhnle z Nemecka, ktorý poskytuje na vrcholných podujatiach našim jazdcom najmodernejšie koče. Medzi najväčší úspech niekoľkoročnej cieľavedomej a náročnej príprave patrí obrovský záujem o kone z chovu Národného žrebčína Topoľčianky. Zahraniční záujemcovia z Holandska, Nemecka, Španielska, Poľska, Francúzska a ďalších krajín sa doslova predbiehali a prejavovali záujem o všetky naše kone. Nakoniec dvojzáprah lipicanov, ktorý viedol Miroslav Matuška bol predaný do svetovej veľmoci záprahových koní - do Maďarska, do stajne majstrov sveta bratov Lázárovcov. Je to obrovská česť a ohodnotenie práce všetkých chovateľov, ošetrovateľov, jazdcov, trénerov, proste všetkých, ktorí sa pričinili o tento úspech na medzinárodnej scéne. Záverom je potrebné konštatovať, že záprahový šport v zahraničí napreduje vysokým tempom náročnosti, ale teší sa aj neustále rastúcej obľube medzi jazdcami a fanúšikmi. Verme, že aj na Slovensku si záprahový šport nájde viac nadšencov a funkcionári záprahovej komisie Slovenskej jazdeckej federácie urobia všetko preto, aby táto krásna jazdecká disciplína na Slovensku nezanikla.

Foto k MS Salzburg.


Vytlačiť   E-mail