HIPOLOGICKÁ EXPOZÍCIA V TOPOĽČIANKACH

HIPOLOGICKÁ EXPOZÍCIA V TOPOĽČIANKACH

Topoľčianky sú skutočnou „Mekkou chovu koní“ na Slovensku. Okrem ušľachtilých a vzácnych koní sa môže Národný žrebčín popýšiť aj jedinečnou hipologickou expozíciou. O jej histórii, ale aj súčasnosti sme sa zhovárali s jej správcom - Ing. Andrejom Magáthom.

Aká je história hipologickej expozície v Topoľčiankach?

História tejto expozície sa začala písať v 80-tych rokoch minulého storočia. S myšlienkou uchovať históriu chovu koní v Národnom žrebčíne prišiel vtedajší hlavný zootechnik pre chov koní prof. Ing. Vladimír Hučko, CSc., významný slovenský hipologický odborník a dlhoročný organizátor jazdectva a dostihov na Slovensku.

Za priestory pre jej zriadenie boli vybrané budovy bývalého kultúrneho domu, bytov pre zamestnancov a kolkárne, ktoré patria žrebčínu.

Čo môžu návštevníci u vás vidieť?

           Na paneloch s fotografiami sú zachytené pôvodné, ale aj rekonštruované objekty žrebčína a osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o rozvoj tunajšieho chovu koní a o športové úspechy. Návštevník sa zoznámi so všetkými plemenami koní, ktoré sa kedysi v žrebčíne chovali, alebo sa chovajú dodnes. Vo vitrínach sú diplomy, kokardy, medaile a poháre získane športovými a dostihovými jazdcami na pretekoch alebo dostihoch doma i v zahraničí. Nechýbajú ani chovateľské ocenia z národných a medzinárodných chovateľských výstav.

           Expozícia je členená na niekoľko časti. Hlavnú časť tvorí takzvaná Sieň slávy so športovými a chovateľskými úspechmi. Ďalšie sekcie sú venované historickým dielňam (kováčska, sedlárska a kolárska), nechýba ani expozícia postrojov. Najnovšia je časť venovaná Majstrovstvám sveta dvojzáprahov v Topoľčiankach.

Majstrovstvá sveta sú vrcholným športovým podujatím. Čo je súčasťou tejto expozície a kedy vznikla?

Táto časť hipologickej expozície bola slávnostne otvorená 1.6. 2015. Mapuje celú prípravu ale aj samotný priebeh podujatia. Boli to vôbec prvé Majstrovstvá sveta v jazdeckej disciplíne v histórii organizované na území Slovenska. Vystavené sú všetky tlačoviny, ktoré boli pri tejto príležitosti vydané, výsledkové listiny, trofeje, kokardy, pamätné plakety, suveníry, stupne víťazov a samozrejme nechýba bohatý obrazový materiál. Pri tejto príležitosti sa oficiálne uviedla do života knižná publikácia, ktorá bola vydaná pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta dvojzáprahov v roku 2013. Má obrovskú výpovednú hodnotu nielen pre organizátora, FEI činovníkov a pretekárov, ale pre všetkých, ktorí boli súčasťou tohto podujatia, či už ako členovia jednotlivých národných ekíp alebo návštevníci. Pre Národný žrebčín to bol aj historický chovateľský úspech, keď z 206 zúčastnených koní bolo 15 práve z topoľčianskeho chovu lipicanov, čo v dlhodobej histórii záprahového športu nemá obdoby. Úspech topoľčianskych lipicanov bol umocnený víťazstvom maďarského fenomenálneho jazdca Vilmosa Lazára, ktorý zapriahal topoľčianske lipicany.

Súčasťou tejto expozície je výstava  bričiek, kočiarov, hospodárskych vozov a saní.

Vráťme sa k významným koňom z Národného žrebčína. Ktoré z nich si našli miesto v hipologickej expozícii?

Obrazy, fotografie a vavrínový veniec s modrou stuhou sú venované legendárnej anglickej plnokrvnej kobyle ARVA (Scottish Rifle – Arnika), ktorá počas svojej kariéry štartovala na 12 dostihoch, z ktorých 10 vyhrala a dvakrát sa umiestnila na 2. mieste. Ako trojročná vyhrala štyri klasické dostihy – Veľkú jarnú cenu, Čs. derby, Oaks a Saint Legér a získala „TROJKORUNU“. Jej potomok, ryšiak Arvan (po Surumu) sa stal roku 1994 víťazom 2. slovenského derby (v sedle bol vynikajúci írsky džokej John REID). Dostihová stajňa Národného žrebčína “Topoľčianky“ š.p. sa v novodobej histórii významnou mierou pričinila o propagáciu a rozvoj turfu na Slovensku a patrí v ňom dodnes medzi najúspešnejšie.

           Ďalším významným koňom bol FURIOSO XIV, prvý slovenský víťaz Veľkej pardubickej steeplechase v roku 1955. Jeho triumf dodnes pripomína dres Jozefa Čajdu, ktorý získal s Furiosom historické prvenstvo slovenského turfu.

Sieň slávy je pomerne veľká a vidíme tu aj ostatné exponáty ...

           Sieň slávy bola doplnená maketami jednotlivých chovných objektov ako Breziny, Rybník či Hostie. Nachádza sa tu aj galéria riaditeľov žrebčína, či panely venované významným osobnostiam.

Na aké osobnosti sa v hipologickej expozícii nezabudlo?

           Určite k ním patrí prvý československý prezident T.G. Masaryk, prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a významné osobnosti žrebčína František Hrúzik a Dominik Pružinský.

František Hrúzik celý svoj život zasvätil chovu koní,  jazdectvu a práci v žrebčíne Topoľčianky, kde odpracoval 65 rokov svojho života. Do žrebčína nastúpil ako 14-ročný chlapec.

Od roku 46 – 57 pôsobil v dostihovej prevádzke. Na dostihových dráhach ČSR získal mnoho víťazstiev a umiestnení. Najväčšie úspechy dosiahol s koňmi Admirál a Silná.

Od roku 54 sa začal venovať drezúre, military a parkúrovým súťažiam, neskôr aktívne aj vozatajstvu.

V roku 1960 sa zúčastnil doposiaľ ako jediný Slovák v jazde na koni Olympijských hier v Ríme vo všestrannej spôsobilosti.

Za jeho športové výkony mu bol v roku 1961 udelený titul „Majster športu“. Česká jazdecká federácia mu v roku 1997 udelila „Zlatý výkonnostný odznak“. V roku 2001, pri príležitosti 80. výročia založenia Národného žrebčína Topoľčianky, získal rezortné vyznamenanie, bronzovú medailu za úspešné pôsobenie v slovenskom pôdohospodárstve.

V roku 2017 bol ocenený Slovenským olympijským a športovým výborom „Zlatou medailou“ za výnimočný prínos pre olympijské a športové hnutie.

V roku 2020 bol uvedený Slovenskou jazdeckou federáciou do Siene slávy významných osobnosti jazdeckého športu.

           Osobnosťou Národného žrebčína bol aj Dominik Pružinský. Jeho zlaté medaily sú tu uložené vo vitrínach a na muža, ktorý svoje srdce zanechal v žrebčíne nedajú zabudnúť. Významné športové úspechy dosiahol v drezúre a zaradil sa medzi elitu jazdcov. Celých 13 rokov bol reprezentantom Československa na významných podujatiach, vrátane majstrovstiev Európy.

           Spomínali ste aj meno prvého prezidenta Československa T.G. Masaryka. Jeho meno je úzko späté s Topoľčiankami a Národným žrebčínom. Čo túto významnú osobnosť dejín pripomína?

           Je už tradíciou, že nielen turisti, ale každý náš prezident počas svojho pôsobenia poctí žrebčín návštevou. Prvým bol Tomáš G. Masaryk. Často navštevoval Topoľčianky a na svojom hnedákovi Hektorovi s obľubou jazdieval v žrebčíne, anglickom parku, alebo v blízkom okolí.

           Drevený vyzuvák jazdeckých čižiem, ktorý pravidelne používal je vystavený v jednej z expozícií. Skutočnosť, že mu patril dokumentujú iniciály T.G.M. na jeho spodnej strane.

           Je známe, že T.G. Masaryk sa po príchode do Topoľčianok dal previezť kočom zo stanice do zámku. Určite sa môžete pochváliť aj týmto exponátom.

           Je to naozaj unikátny exponát. Osobný kočiar pána prezidenta púta pozornosť všetkých návštevníkov. Kupé, ktorým sa pravidelne vozieval z vlakovej stanice v Zlatých Moravciach až do Topoľčianok podstúpilo v roku 2017 kompletnú rekonštrukciu. Kočiar už poznačil zub času, a vzhľadom na zachovanie jeho pôvodnej podoby aj pre budúce generácie, sa vedenie Národného žrebčína rozhodlo pre jeho kompletnú rekonštrukciu.

           Kupé rekonštruovala renomovaná poľská firma, pri zachovaní pôvodných technologických postupov a materiálov, aké sa používali v minulosti.

           Je hipologická expozícia sprístupnená celoročne pre verejnosť?

           Prehliadku hipologickej expozície si môžu návštevníci objednať prostredníctvom E-mailovej adresy Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo telefonicky na telefónnom čísle +421 905 256 911.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov vo Vašej práci.