BAIRACTAR - VÝZNAMNÝ ZÁSTUPCA VÝSTAVBY SHAGYA-ARABSKÝCH KONÍ VO SVETE

   BAIRACTAR - VÝZNAMNÝ ZÁSTUPCA VÝSTAVBY SHAGYA-ARABSKÝCH KONÍ VO SVETE

V čase značných importov orientálnych koní v prvej polovici 19-teho storočia bolo do Európy dovezené značné množstvo arabských žrebcov. Prím v tejto oblasti hral žrebčín Bábolna. No nielen tento významný žrebčín sa v danej dobe zaoberal chovom arabských koní. Ich význam si uvedomil aj Kráľovský žrebčín Weil, založený  würtemberským kráľom Wilhemom I. Nákupom žrebcov pre dvorný žrebčín bol poverený barón von Fechtig. Ten získal prostredníctvom svojho sprostredkovateľa v Oriente pre kráľovské stajne dvoch žrebcov a to v máji 1817. Boli to žrebce TAJAR (1805) a BAIRACTAR (1813).

   Tajar bol ihneď zaradený do plemenitby. Svoje uplatnenie v chove získal Bairactars až v roku 1918. No stále stál v tieni Tajara, ktorému bolo pridelených dvojnásobné množstvo kobýl. Od roku 1920 do roku 1824 bol Bairactars v službách kráľa ako vynikajúci jazdecký kôň. V roku 1825 bol zaradený za hlavného plemenného žrebca a pripúšťal prevažne importované arabské kobyly. Bol veľmi plodný a zanechal po sebe viac ako 200 potomkov. Uhynul na koliku 17. februára 1839. Bol tak výnimočný, že aj samotný kráľ sa o ňom zmieňuje vo svojich spomienkach. Jeho kostra bola venovaná veterinárnej škole s Stuttgarte a v 80-tych rokoch minulého storočia bola prevezená do žrebčínskeho múzea Offenhausen (neďaleko Marbachu), kde je vystavená dodnes.

   Bairactar (línia Saklawi), zanechal v celosvetovej populácii shagya-arabských koní veľkú genetickú stopu.

   Významným predstaviteľom z línie Bairactar je pokračovateľ - žrebec AMURATH, narodený v roku 1881 vo Weile po žrebcovi Tajar (1873) z matky Koheila III (1876). Žrebec Amurath bol presunutý do žrebčína Radovec (Rumunsko), kde zanechal po sebe značné potomstvo. Jeho krv sa objavuje dodnes v pôvodoch shagya-arabských koní vo svete.

   Do žrebčína v Topoľčiankach bolo po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie dovezených 22 plemenných kobýl, v ktorých pôvodoch figuroval zo strany otca, resp. matky žrebec Amurath (1881). Kobyly pochádzali zo žrebčína Radovec (Rumunsko) – 15 kobýl, zo žrebčína Piber – 1 kobyla, zo žrebčína Dolná Arma (Slovensko) – 2 kobyly a zo Zemského žrebčína Pohořeliche (Česká republika) – 1 kobyla.

   Žrebec Amurath bol tak populárny, že u väčšiny dovezených kobýl figuruje v pôvodoch aj zo strany otca a matky.

   Krv tejto línie nebola zabudovaná do nového chovného stáda shagya-arabských kobýl v Topoľčiankach len prostredníctvom matiek, ale aj prostredníctvom plemenných importovaných žrebcov, v ktorých pôvodoch sa krv Amuratha vyskytovala.

   Boli to tieto importované – zakladajúce žrebce:

Zo žrebčína Radovec (Rumunsko):

Zo žrebčína Bábolna (Maďarsko)

Zo žrebčína Houstoň na Šumave (Česká republika)

   Podľa záznamov v plemenných knihách bolo potomstvo po týchto žrebcoch veľmi harmonické, s korektným exteriérom a vynikajúcimi chodmi.

   Dodnes je táto vzácna krv zachovaná v pôvodoch koní z Národného žrebčína, ale aj v pôvodoch koní súkromných chovateľov na Slovensku.