Pán Hilmi Boulbol sa už niekoľko desaťročí venuje chovu arabských koní v Baňadikovej.
Navštívili sme jeho kráľovstvo koní - klub AL ASIL, a prinášame Vám niekoľko postrehov jazdca, trénera a predovšetkým milovníka arabských koní:
Pán Boulbol, celý život sa venujete práci s koňmi a chovu arabských čistokrvných koní. Jedná sa o tradíciu?
V r.1964 som opustil nielen svoju rodinu a vlasť, ale aj milované kone, ktoré patrili môjmu otcovi, aby som sa vydal do sveta za štúdiami. Vtedy som ešte netušil, ako veľmi mi budú tieto najušľachtilejšie zvieratá chýbať. Preto som si po smrti môjho otca v r.1977 doviezol na Slovensko prvé kobylky. Pýtate sa, či ide o tradíciu? Myslím, že náš rod chová čistokrvné araby už niekoľko storočí, veď napokon v minulosti to ani ináč nešlo.
Vo vašich stajniach v Beňadikovej stoja 2 plemenné arabské plnokrvné žrebce. Koľko koní ste importovali zo Sýrie a koľko sa ich už u Vás narodilo? Čo je cieľom Vášho chovu arabských koní.
Keďže som už mal kus domoviny na Slovensku, mohol som sa s kľudom venovať chovu. Celkovo som v troch etapách doviezol 7 kobýl a 3 žrebce, z čoho skutočným skvostom je dnes už 15-ročný žrebec ovenčený úspechmi na dostihoch v Bejrúte, a ktorý pochádza z kráľovských stajní Jordánskeho kráľovstva. Na Slovensku sa z toho v mojom chove uliahlo 10 originálnych arabských koní. Cieľom môjho chovu je zachovať tradíciu chovu v čistote ako to len bude možné v duchu arabského príslovia: "Najbohatší človek je ten, ktorý vlastní arabskú kobylu, ktorá dojčí kobylku, a v lone ktorej je ďalšia kobylka."
Práca okolo koní, nie je len chovateľskou záležitosťou. Svoje kone pripravujete aj na dištančné jazdenie, je to systém testácie.
Od počiatku je história arabských koní spätá s arabským koňom, ktorý sa vyvíjal v izolácii hlbokej púšte arabského polostrova. Arabský kôň bol preto šľachtený na vytrvalosť pri prekonávaní veľkých vzdialeností. Zachovala sa skromnosť, rýchlosť a charakter dôležitý pre súžitie s človekom a samozrejme krása týchto koní. Podľa môjho názoru tieto vlastnosti predurčujú arabského koňa na úspešné prekonávanie dlhých vzdialeností bez ujmy na zdraví a konfrontácia s okolitým svetom vo vytrvalostných súťažiach je skvelým otestovaním mojej chovateľskej práce.
Viem, že šport je u Vás teamovou prácou a koňom sa venuje takmer celá rodina. Aké úspechy ste dosiahli.
Ako to už býva, moje deti sú pretekári srdcom a dušou. V r.2004 sme spolu založili jazdecký klub Al Asil, ktorý do dnešného dňa dosiahol pomerne slušné výsledky doma aj v zahraničí. Spomeniem len tie najdôležitejšie - 2. a 3. miesto mojich kobýl Fathie a jej dcéry Mediny na CEI2* 80km v Gottingene za účasti 10 krajín. Štart na pretekoch v Maďarsku nám priniesol ešte väčšiu radosť, keď Nazira obsadila 2.miesto v juniorskej súťaži na 60km, Fathia na 120 km splnila kvalifikačný limit na MS juniorov v Bahraine, pričom obsadila 5.miesto. 6-ročná kobyla Medina bodovala naplno, keď v 80km CEI2* súťaži obsadila prvú priečku a zároveň získala aj čestnú trofej - "Cenu kondície"
V roku 2005 ste sa zúčastnili ako jediný zástupcovia SR Majstrovstiev sveta v dištančnom jazdení v Bahraime. Čo Vám osobne dala táto účasť, aké bolo Vaše umiestnenie.
Vrcholom sezóny 2005 bola decembrová účasť nášho tímu ako jediných reprezentantov Slovenska na MS juniorov v Bahraine, kde Silvia Hrebíková štartovala na kobylke z môjho chovu a vo vlastníctve pána Norberta Havalca, ktorý je zároveň aj sponzorom nášho klubu. Celý náš pobyt na území Bahrainského kráľovstva sa niesol v priateľskej atmosfére. Na slovenský tím sa upierali zraky médií, napokon aj účastníkov a usporiadateľov, najmä pre exotické spojenie pôvodom sýrskeho občana na poste šéfa slovenskej equipy. Napokon aj sám bahrainský kráľ neodolal zvedavosti a zavítal do „Endurance village“ a pozdravil účastníkov, špeciálne však equipu Slovenskej republiky. Pre nás bol už samotný štart víťazstvom aj napriek tomu, že sme súťaž nedokončili. Napokon zo 150 štartujúcich dokončilo súťaž len 63 dvojíc. Čo však bolo pre nás dôležitejšie, skúsenosti, ktoré sme získali, si neprečítate v žiadnej príručke a atmosféru hromadného štartu 150 koní je nemožné si natrénovať.
Chov koní je ekonomicky náročná záležitosť a zúčastniť sa na MS v Bahraime s leteckou prepravou koní, s celým teamom ľudí bola určite finančne nákladná záležitosť.
Prevažnú časť nákladov hradilo Bahrainské kráľovstvo: leteckú prepravu koňa, ubytovanie, stravu, ustajnenie, krmivo a na celý pobyt nám bolo pridelené terénne auto. Zvyšok, ešte stále značnú časť nákladov, ako je transport koňa na letisko do Mastrichtu a späť, letenky pre 5 osôb, štartovné, poplatky za naloženie a vyloženie koňa a karanténu sme hradili prevažne z vlastných zdrojov, a časť štartovného uhradilo SJF, časť firma MAGIC LM(doprava), firma INTERVET(lieky, veterinárne pomôcky),firma SPIRIT LM a mnohí ďalší milovníci koní a členovia Al Asil klubu, za čo všetkým úprimne ďakujem.
Ak by ste mali ešte raz v živote možnosť voľby medzi koňmi a úplne iným hobby, čo by ste si vybrali?
Keby som mal možnosť žiť ešte niekoľko životov, vždy znova a znova by to boli len a len kone.
Ďakujem za rozhovor
Kovalčík Emil