TRIUMF ZAPÍSANÝ DO HISTÓRIE

    23.október roku 1955 sa určite zapísal zlatými písmenami do histórie slovenského turfu a najmä do kroniky, v tom čase, Štátneho žrebčína Topoľčianky. Už 65 rokov uplynulo od doby, keď na pardubickom dostihovom závodisku hrala československá štátna hymna prvému slovenskému jazdcovi, ktorý sa stal víťazom najťažšieho kontinentálneho dostihu, 66. ročníka Veľkej pardubickej. Slovenskú legendu spájajú tri mená: Jozef Čajda, Furioso XIV a Emil Šulgan. Ale poďme pekne poporiadku.

 FURIOSO XIV

    Furioso XIV sa narodil 16.10.1948.  Zo žrebčína Pohořelice bol tento ryšiak pridelený do vojnou zdecimovaného Vojenského žrebčína Hostouň na Šumave. Spolu s ním tam boli ministerstvom poľnohospodárstva zaradené aj žrebce Star Of Hannover III z 30 Gidran XXXIII, Przedswit III zo 16 Toborzo a anglické plnokvné žrebce Derüs po Balbinus z Derüre Born a jeho syn Tulák z matky Toulka, ako aj koristné anglické plnokrvné žrebce Horymír, Holweg a Portiuse. Od roku 1949 prevzalo správu žrebčína od armády ministerstvo poľnohospodárstva s cieľom produkovať mimoriadne kvalitné jazdecké kone pre zemský chov a armádu na podklade overených rakúsko-uhorských kmeňov koní ako Furioso a Przedswit.

    V päťdesiatych rokoch je Furioso XIV pridelený do Štátneho žrebčína Topoľčianky s cieľom jeho dostihovej testácie. Ako tréner sa ho ujíma Emil Šulgan.

EMIL ŠULGAN

    Emil Šulgan sa narodil 3.4.1903 sa v Nitre.  Koniarska verejnosť ho poznala ako  jedného z najvýznamnejších hipologických odborníkov a oslovovali ho „pán radca“. Po absolvovaní stredoškolských štúdií sa cez vojenskú akadémiu v Hraniciach 1923 – 25 a absolvovaní vyššieho jazdeckého kurzu v Pardubiciach stal  vedúcim výcviku vo vojenskom žrebčíne Hostouň. Podieľal sa na evakuácii žrebčína do Horných Motešíc.

    Po odchode do zálohy pôsobil v Nitre, Topoľčiankach a od roku 1963 v Novom Tekove. Obdobie jeho pôsobenia v Topoľčiankach môžeme považovať za veľmi významné. Do Štátneho žrebčína Topoľčianky nastúpil 7.1.1946 ako vedúci výcviku koní. Počas jeho pôsobenia dosiahli topoľčianski jazdci a ich kone množstvo športových úspechov. Pod jeho vedením vyrástli jazdci ako Pružinský, Hrúzik, Ďuran, Alakša, Haspra, Gregor, Kováč, Kelemen, ale i Jozef Čajda. František Hrúzik, náš jediný olympionik a jeho odchovanec, na neho spomína takto: „Mal obrovské nadšenie pre dostihy a šport. Tak začala športová testácia a boli položené základy športového jazdenia v Topoľčiankach“.

    Emil Šulgan vynikal pedagogickým taktom a bohatými trénerskými skúsenosťami. Do výcviku vnášal vojenský dril, poriadok a systémovosť. Venoval sa príprave koní a jazdcov takmer pre všetky odvetvia jazdeckého športu (drezúra, parkúr, všestrannosť i dostihy). On sám so svojim obľúbeným lipicanským žrebcom Plutom predvádzal cviky vysokej školy španielskej. Pôsobil aj ako zakladateľ klasickej jazdeckej školy v Žrebčíne Lipica. Napriek tomu, že od roku 1948 do roku 1951 pôsobil ako riaditeľ Štátneho žrebčína Topoľčianky na trénerskú činnosť nezanevrel. Do oka mu padol Furioso XIV.

JOZEF ČAJDA

    Šulgan zveril žrebca jazdcovi Pavlovi Kováčovi. Ten odštartoval jeho dostihovú kariéru. V roku 1952 s ním štartoval v 7 dostihoch, rovinových aj steeplechase. Kariéra vyzerala sľubne. Šesťkrát zvíťazil a jedenkrát dobehol ako druhý. Od roku 1953 začal nominovať do sedla Furiosa okrem Kováča aj jazdca Jozefa Čajdu (29.3.1919). Ten nastúpil do Štátneho žrebčína Topoľčianky 7.1.1951 a pôsobil v ňom do 31.5.1960 ako jazdec v stredisku Jazdiareň. Rok 1953 sa niesol v znamení prekážkových dostihov. Zo siedmych šesťkrát vyhral a v poslednom dostihu sezóny v Pardubiciach (Kladrubská cena, steeplechase na 3200 m) dobehol s Jozefom Čajdom na 6. mieste.

    Od roku 1954 sa stabilným jazdcom Furiosa stáva Jozef Čajda. Na chovnom stredisku Breziny, kde sú vybudované repliky skokov Veľkej pardubickej, sa začína systematická príprava na najťažšiu skúšku. V tomto roku Furioso s Jozem Čajdom nenašiel premožiteľa.

ROK 1955 A DEŇ „D“

    Sezónu otvorili v Bratislave na Jarnej steeplechase (4000 m). Tu skončila zohraná dvojica na druhom mieste po boji o krk za stajňovým kolegom Korsičanom s jazdcom Absolonom. Ani vo Veľkej jesennej cene vo Svätom Jure na 6000 m nezaznamenal Furioso víťazstvo. Skončil druhý za „jedničkovým“ rovinovým plnokrvníkom Kortéšom.  Tréner Emil Šulgan prihlásil žrebca Furioso XIV s Jozefom Čajdom na Medzinárodný dostihový míting do Pardubíc. Ten sa konal po sebe nasledujúce dve nedele. Hlavným dostihom a vrcholom mítingu bola 23. októbra 1955 Veľká pardubická steeplechase.

    Na štart nastúpilo dvadsať koní. Na Taxise deväť koní spadlo, jeden odoprel skočiť (Salvator). Kolíziu na Veľkých záhradkách mal aj Furioso, ale takmer nič nestratil. Za Havlovým skokom sa odpútal od súperov a s náskokom trinásť dĺžok prebehol cieľom triumfálne ako víťaz v čase 11:32,1 min. Výrok dostihovej komisie znel: „zadržane o trinásť dĺžok – ďaleko – ďaleko ....“.  Furioso sa ešte v roku 1958 objavil na dráhe v Hubiciach a Trenčíne, tentokrát v sedle s Karolom Uhreckým, kedy definitívne ukončil svoju dostihovú kariéru.

CHOVATEĽSKÁ KARIÉRA

    Furioso XIV bol na základe úspešnej dostihovej kariéry zaradený do chovu. Správne pomenovanie z hľadiska zootechnického je pre Furiosa XIV - Furioso XIV-52, pretože sa tento žrebec narodil ako syn žrebca Furioso XIV, v poradí ako 52. potomok z plnokrvnej matky Selekta.

    V Žrebčíne Motešice pôsobil v roku 1955 ako plemenník pod číslom 422 Furioso XXVII. Z jeho potomstva bola v tomto žrebčíne zaradená do chovu kobyla 661 Furioso XXVII (1957). Z Motešíc bol presunutý do Štátneho žrebčína v Topoľčiankach, kde pôsobil od roku 1958 až do roku 1965 ako pepinier (kmeňový plemenník) pre teplokrvné stádo kobýl. Do plemennej knihy bol zapísaný v Topoľčiankach pod číslom 104 Furioso XXVII. V Topoľčiankach bolo po tomto žrebcovi zaradených do chovu 6 plemenných kobýl: 51 Palma (1959), 68 Ontária (1961), 82 Jelka (1960), 118 Furioso XXVII-13 (1964), 152 Furioso XXVII-15 (1964) a kobyla 164 Furioso-24 (1965). Potomstvo sa uplatnilo nielen v chove, ale aj v športe. Zaujímavosťou je, že mnohé, aj napriek politickej dobe v ktorej žrebec pôsobil, boli odpredané za devízy,  napr. do Nemecka.

    Dá sa konštatovať, že Furioso XXVII (Furioso XIV) sa stal otcom vynikajúcich matiek, bohužiaľ nie otcom plemenníkov. Ani v Motešiciach, a ani v Topoľčiankach, nezanechal po sebe priameho pokračovateľa napriek tomu, že bol predstaviteľom vzácnej radoveckej vetvy Furiosov (vetva po Furioso VIII, 1887), ktorá sa uplatnila v celom bývalom Československu.

    Dodnes je tomuto skvelému turfovému víťazstvu venovaný čestný panel v Sieni slávy hipologickej expozície Národného žrebčína v Topoľčiankach.

    Emil Šulgan zostal aj po odchode do dôchodku verný koňom a svoje bohaté skúsenosti odovzdával jazdcom v JO Hipológ a Žižka Bratislava. Jozef Čajda sa po skončení svojej dostihovej kariéry presunul do žrebčína Nový Tekov a neskôr sa venoval chovu teplokrvných koní na SPTŠ v Zlatých Moravciach (Čierna Dolina). 23. októbra 1983 podľahol nevyliečiteľnej chorobe, 28 rokov po tom, kedy sa stal dostihovou legendou. Bohužiaľ nad chorobou sa mu už zvíťaziť nepodarilo.

• Jozef Čajda a Furioso XIV. (Archív NŽ „Topoľčianky“, š.p.) Jozef Čajda a Furioso XIV. (Archív NŽ „Topoľčianky“, š.p.)
• 422 Furioso XXVII, 1948, po F XIV z 119 Selekta xx (Furioso XXVII odfotený počas pôsobenia v Žrebčíne Motešice na IV. chovnom dvore, archív Ing. Emil Kovalčík, PhD.). 422 Furioso XXVII, 1948, po F XIV z 119 Selekta xx (Furioso XXVII odfotený počas pôsobenia v Žrebčíne Motešice na IV. chovnom dvore, archív Ing. Emil Kovalčík, PhD.).
• Jozef Čajda, na stanici žrebcov SPTŠ Zlaté Moravce (Čierna Dolina) s plemenným žrebcom Koridorom (Archív, Ing. F. Grácz) Jozef Čajda, na stanici žrebcov SPTŠ Zlaté Moravce (Čierna Dolina) s plemenným žrebcom Koridorom (Archív, Ing. F. Grácz)
• Jozef Čajda a Furioso XIV po dekorácii v Pardubiciach. (Zdroj: ČTK) Jozef Čajda a Furioso XIV po dekorácii v Pardubiciach. (Zdroj: ČTK)
•  

Použité zdroje:

• Archív Národného žrebčína „Topoľčianky“, š.p.
• Speciálni zootechnika – Chov koní, 1957, SZN Praha
• Od Fantoma po Peruána – Historie 110 ročníků Velké pardubické, 1874 – 2000, Hubálek J., Nehyba M.
• http://www.horses.sk/history/sulgan.htm
• Z histórie - Jozef Čajda, SVET KONÍ, č. 4/2019, str. 17