NŽ Topoľčianky – neodmysliteľná súčať svetovej histórie chovu Shagya arab

Ing. Horný Michal, PhD. – Ing. Kovalčík Emil, PhD.

(NŽ Topoľčianky, š.p. )

Najtypickejším a najčistejším predstaviteľom koní východného typu je arabský kôň, ktorý patrí medzi najušľachtilejšie a najkrajšie plemená koní na svete.

V Európe sa stal známym hlavne  v dobách stredoveku, kedy sa bojovníci križiackych vojen v Oriente stretli s arabskými koňmi, ktoré nakúpené alebo ukoristené priviezli domov a zušľachťovali nimi vlastné – domáce plemená koní.

História orientálnych  koní na našom území je veľmi úzko spätá s veľmi dobre organizovaným chovom v Uhorsku. Tatárske kone orientálneho pôvodu sa dostali do Uhorska už v 5. storočí pri nájazdoch Avarov a Húnov. V 16. storočí po prehratej bitke pri Moháči v r. 1526 obsadili Turci veľkú časť dobytej krajiny a priviedli so sebou množstvo orientálnych koní. Tieto sa počas obdobia dlhej nadvlády rozšírili a boli doplnené originálnymi arabmi. V uvedenom časovom období vznikalo v Uhorsku veľa súkromných žrebčínov, zaoberajúcich sa chovom arabského koňa na podklade importu z Arábie na začiatku 17. storočia.

Po porážke Turkov sa skončil prísun arabských koní a začali sa dovážať kone zo Španielska. V 17. storočí sa opäť obnovila možnosť získavať kone z Orientu. Využili ju v tom čase založené žrebčíny Mezöhegyes (1784) a Bábolna (1790). Bábolna bola od roku 1816 zameraná výhradne na chov arabského koňa. V 19. storočí bolo v Maďarsku viac ako 2 milióny koní. Základ bábolnanského chovu tvorili nakúpené alebo ukoristené kone v priebehu vojen. Od tej doby boli kobyly pripúšťané iba orientálnymi žrebcami ako Siglavy, Gidran a Ebchan. O 10 rokov neskôr boli zakúpené žrebce Anaze, Nedji Baba, Durzy, Siglavy VI, Massour, El Bedavi I a El Bedavi II.  Žrebčín Bábolna sa stal hlavným dodávateľom arabských koní pre zemský chov.

V roku 1836 dopravili do žrebčína z Damašku a Alepy 9 žrebcov: Arial, Anis, Dahaby, Abnelbar, Farhan, Kader, Nader, Tcheleby a samozrejme Shagya. žrebca Shagya (narodený v r. 1830) importoval do Bábolny barón Eduard von Herbert, ktorého získal od beduínskeho kmeňa Bani Saher v Sýrii. Stal sa najrozšírenejším a najvýznamnejším kmeňom v Európe. Jeho meno nesie aj súčasná organizácia arabských čistokrvných koní „Internacionale Shagya – Araber Gesellschaft“. Dovozy žrebcov a kobýl z Orientu do Bábolny pokračovali aj naďalej. Dochádzalo k obohateniu kmeňov a rodín. Výmenu plemenného materiálu robila Bábolna aj so žrebčínom Radovec. Radovec (1774) hospodáril na výmere 9500 ha a choval v roku 1913 spolu 1683 koní, z toho arabské stádo malo 565 koní (4 kmeňové žrebce, 160 plemenných kobýl). Arabské stádo pozostávalo len z kmeňov Shagya, Dahoman a Gidran.

V roku 1918 pôsobilo v zemskom chove v bývalom Rakúsko-Uhorsku 394 arabských žrebcov, z toho 27 arabských plnokrvných a 284 arabských čistokrvných žrebcov. Z uvedeného počtu na Slovensku pôsobilo len 38 žrebcov.

Až do roku 1919 prichádzali arabské žrebce zo žrebčína Bábolna a súkromných chovov. Od  polovice 19. storočia sa vplyvom rozšírenia anglickej krvi a krvi žrebcov Nonius začas znižovať počet arabských žrebcov. V oblasti žrebčinca Nitra pôsobilo najviac arabských žrebcov v r. 1899: 42; najmenej 18 v roku 1916. V oblasti žrebčinca Prešov to bol najvyšší počet (30) v r. 1909 a najnižší (16) v r. 1918.

Po skončení I. svetovej vojny sa z pôvodného stavu žrebcov podarilo zachrániť iba 5 arabských. Potrebný stav žrebcov bol doplnený z českých žrebčínov, z likvidačnej podstaty rakúskych žrebčínov a arabskými žrebcami radoveckého pôvodu. V období rokov 1918 -1923 pôsobilo na území Slovenska v priemere 350 žrebcov, z toho arabských 58.  V oblasti žrebčinca Šamorín v roku 1923 pôsobili iba 4 arabské žrebce.

Zdroje arabských žrebcov bolo potrebné doplniť. Slovensko však nemalo žiaden žrebčín, preto snahy chovateľov a štátnej správy vyústili v roku 1921 do založenia prvého Štátneho žrebčína v Topoľčiankach, kde sa arabský kôň chová už od začiatku.

Základ chovu araba v Topoľčiankach tvorili arabské kobyly zo žrebčínov Radovec (21), kobyly bábolnanského  pôvodu odkúpené zo zemského chovu (4), arabky z Píberu (2), ktoré pochádzali z radoveckého stáda a kobyly zo súkromného žrebčína Dolná Arma (2). V materskom stáde arabského koňa boli zastúpené línie Amurath, Hermit, Gazal, Koheilan, Marzouk a hlavne Shagya. Nebezpečenstvu úzkej príbuzenskej plemenitby najmä u dominantného kmeňa Shagya, sa čelilo importom z iných arabských kmeňov. Na tento účel boli využité radovecké žrebce kmeňa Dahoman (1917) a Amurath Shagya (1916), Aghil Aga (1926) a Jaszmak ox (1928), importované z Poľska a žrebce  44 Shagya VII, Gazal (1940), Koheilan (1936) a Siglavy (1941), dovezené z Bábolny. Najrozšírenejšou vetvou chovu arabských koní sa stal kmeň Shagya.

Zakladeteľ - Shagya (1830) pôsobil v Bábolne do roku 1842. Krv tohto žrebca tam bola udržovaná prostredníctvom synov. Zvlášť vynikol Shagya IV z matky 94 Siglavy I (1841), ktorý sa stal otcom mezöhegyešského plemenného žrebca Shagya X (1855). Jeho traja synovia (Shagya IV, Shagya VII a Shagya VIII) boli vrátení späť do Bábolny, kde sa najviac uplatnil Shagya VIII (1869) a na ňom bol založený celý bábolňanský chov a vetva Shagya arabov. Z tejto vetvy sa výstavby kmeňa Shagya  v žrebčíne Topoľčianky zúčastnili žrebce: 44 Shagya VII (1930), 93 Shagya XVII (1941), 58 Shagya X (1941), 128 Shagya XXI (1950), 165 Shagya XXII (1956), 200 Shagya XXIII (1982) a v súčasnosti pôsobia v NŽ Topoľčianky, š.p. Shagya XXIV (1984) a jeho syn Shagya XXV (1991), ktorý získal II.  miesto na Medzinárodnom šampionáte arabských koní v roku 1990 v maďarskom Kaposvári.

Ďalší dvaja synovia žrebca Shagya X – Shagya I (1887) a Shagya II (1863) boli preložení do Radovca, kde zásluhou žrebca Shagya II (1863) bola založená nová vetva shagya arabov a bol položený základ radoveckého chovu.

Z predstaviteľov tejto radoveckej  vetvy po Shagya II pôsobil na pôde NŽ Topoľčianky, š.p. ako posledný plemenník Shagya XX (1954) z matky 664 Shagya X-3. Pripúšťal do roku 1965 a bol v tom istom roku preradený do ŠPÚ Šamorín. Zanechal po sebe 23 potomkov. Do chovu boli po ňom zaradené 2 plemenné kobyly 111 Shagya XX-13 a 135 Shagya XX-20. Väčšina žrebčekov však bola exportovaná do zahraničia a tak nezanechal pokračovateľa tejto vzácnej radoveckej vetvy.

Významným faktom je, že takmer po 40 rokoch bola znova obnovená vetva radoveckých shagya arabov práve prostredníctvom pravnuka Shagya XX žrebca Sereth, ktorý bol zapožičaný do zmluvnej držby od rakúskych chovateľov. Aj keď zakladateľom bol beluš (Shagya XX), jeho syn, vnuk a pravnuk sú hnedáky. Práve v poslednom období v chove shagya arabských koní hnedá farba začína byť veľmi atraktívnou a vyhľadávanou. Sereth dostal v hierarchii žrebcov kmeňové označenie Shagya XXIX a sme presvedčení, že bude                                       prínosom pre chov shagya arab v NŽ Topoľčianky, š.p. Už dnes má narodených 15 potomkov, prevažne hnedákov.

Z vetvy po Shagya I (1887) pôsobil v žrebčíne bábolnanský plemenník 100 Shagya XVIII (1949), ktorý však nezanechal priameho pokračovateľa, ale línia bola sätne obnovená zaradením importovaného maďarského žrebca 10 Shagya XXVII „Bónusz“.

Líniové a kmeňové zastúpenie pepinierov je prísne sledované. Momentálne v žrebčíne pôsobí 7 shagya arabských žrebcov - 4 kmeňov (Shagya, Dahoman, Siglavy Bagdady, Koheilan, Gazal) zo 7 línií.

Ku vzácnym patrí aj kmeň Dahoman, založený originálnym arabským žrebcom Dahoman (hnedák, narodený v roku 1846 v Sýrii). Do Uhorska bol importovaný v roku 1852. Pôsobil v žrebčíne Bábolna. V Topoľčiankach pôsobí od roku 1928 a jeho príslušníci patria k radoveckej vetve Dahomanov. Potomstvo si zachováva jedinečný a charakteristický typ, je dostatočne mohutné, pritom ušľachtilé s veľmi dobrými skokovými schopnosťami.

DAHOMAN XI je na území Slovenska jediný plemenný žrebec uvedeného kmeňa. Je jeho typickým predstaviteľom. Žrebec je  súmerný a ušľachtilý - v type otca. Otec žrebca Dahoman X bol importovaný z poľského žrebčína Janow Podlaski pre zachovanie  kmeňa na Slovensku, ktorý tu bol kedysi veľmi rozšírený a medzi chovateľmi obľúbený a populárny. Žrebec Dahoman X zanechal v chove NŽ Topoľčianky 4 elitné chovné kobyly. Matka žrebca 523 Shagya XXIII-10 bola do chovu zaradená na základe skúšok výkonnosti, ktoré absolvovala v triede ELITA. Žrebec bol predvedený v rámci chovateľskej ukážky, ktorá sa konala pri príležitosti Generálnej schôdze ISG (Internationale Shagya- Araber Gesellschaft) 4. - 5. mája 2002 v Topoľčiankach a zožal obdiv širokej chovateľskej  a odbornej verejnosti.

Kmeň Koheilan bol založený originálnym arabským žrebcom Koheilan Adjuze, narodeným v roku 1876. Zástupcom tohto kmeňa v žrebčíne je Koheilan VI. Pôvod žrebca Koheilan VI nadväzuje na žrebca Koheilan, narodeného v roku 1942 v Janowe Podlaskom (Poľsko). Príslušníci tohto kmeňa sú v Topoľčiankach stredne mohutní, typickí, výkonní a korektní, s veľmi dobrou mechanikou pohybu. Koheilan VI dosiahol mnoho medzinárodných úspechov a ocenení: víťaz Európskeho šampionátu Shagya arab v Salzburgu  - 1993, II. miesto na medzinárodnom šampionáte arabských koní Kaposvár, III. miesto v kategórii žrebcov na medzinárodnom šampionáte arabských koní v Bábolne, II. miesto v kategórii žrebcov na Medzinárodnom šampionáte arabských koní v Neustadt Doose.

Otec - Koheilan IV, ktorý sa stal otcom 9 elitných chovných kobýl v NŽ Topoľčianky, š.p. a zaradil 2  plemenných žrebcov Koheilan VIII a Koheilan VI (oba v triede SUPER ELITA). Matka žrebca Koheilan VI - kobyla 211 Siglavy Bagdady -24, pochádza zo známej a uznávanej rodiny shagya arabských koní 592 Gratióza, založenej v maďarskom žrebčíne Mezöhegyes v roku 1803. Do chovu kobyla zaradila pokračovateľku rodiny a žrebca Koheilan VI. Sám žrebec je producentom veľmi chodivých koní s vynikajúcou mechanikou pohybu. Potomstvo vyniká okrem chodov požadovanou mohutnosťou a dobrým charakterom. Žrebec pôsobil ako plemenník v stáde športových koní v žrebčíne Motešice v roku 1993, kde sa stal producentom športových koní na parkúr a drezúru. V súčasnosti je jeho potomstvo testované vo vytrvalostnom jazdení s dobrými výsledkami. Žrebec pôsobil aj v Maďarskej republike v roku 1998  ako plemenník v PD TAPONÁR.

Náročnými kritériami z hľadiska exteriéru, líniovej a rodinnej príslušnosti podlieha aj 40 kusové materské stádo čistokrvných arabských kobýl. Momentálne je v stáde zastúpených 10 rodín: Milordka Slavata (založená v roku 1810), 592 Gratióza (založená v roku 1803), Kadisza Mloda (založená v roku 1902), 542 Magyar (založená v roku 1790), 97 Mezöhegyes (založená v roku 1800, radovecká rodina č. 3), 8 Radautz (založená v roku 1806), 155 Barbaríno IX (založená v roku 18223), 74 Tifle (založená v roku 1810),  Gylfe a 40 Lady Sarah xx (založená v roku 1850). Pôvod zakladateliek rodín siaha ku kobylám bývalých rakúsko-uhorských a poľských žrebčínov. V stáde matiek sú zastúpené línie: Shagya, Gazal, Koheilan, Tobrok, Kasr El Nil, Hamadan, Siglavy Bagdady, Kuhailan Urkub, Dahoman a Kemír. Mnohé z nich žrebčín a Slovensko úspešne reprezentovali na medzinárodných chovateľských výstavách.

Z hľadiska chovu čistokrvného arabského koňa je dôležité spomenúť aj chov arabského plnokrvníka v NŽ Topoľčianky. Arabské plnokrvné žrebce v žrebčíne pôsobili už od roku 1937. S cieľom ďalšieho skvalitňovania arabského čistokrvného koňa a rozvoja arabského plnokrvníka importoval topoľčiansky žrebčín v roku 1973 z Egyptskej arabskej republiky originálne arabské plnokrvníky za vyše 3,5 milióna korún. Boli to štyri žrebce: Tobrok (Anter – Tanta), Watani (Sharhasi – Bedour), Kasr El Nil (Tuhotmos – Bint El Nil), Hosam (Wadi – 191 Wasila) a 5 kobýl (Wasila, Felfela, Wafiha, Shahd, Nefartari). Inseminačné dávky žrebcov Tobrok a Kasr El Nil  sú dodnes k dispozícii v NŽ Topoľčianky.

Krv uvedených importov sa osvedčila pri tvorbe topoľčianskych čistokrvných arabských koní, v ktorých je desiatkami rokov zabudovaná konštitučná tvrdosť, odolnosť, dlhovekosť, plodnosť a predovšetkým krása a mechanika pohybu, ktorou kone z chovu Národného žrebčína vynikajú.

Národný žrebčín úzko spolupracuje s uznanými chovateľskými organizáciami a európskymi centrami chovu arabských koní. Od roku 1978 je členom WAHO (World Arabian Horse Organization), ktorá bola založená v Sevile v r. 1972. Plemeno koní Shagya arab zastrešuje medzinárodná organizáciou I.S.G. (Internationale Shagya - Araber Gesellschaft), ktorej je Národný žrebčín členom od roku 1994.

Shagya arab z NŽ Topoľčianky, š.p. sa stal zakladateľom chovu v Českej republike, ale na podklade topoľčianskej krvi bol vybudovaný aj zemský chov koní na Slovensku. V súčasnosti pôsobí v zemskom chove 116 arabských plemenných kobýl a 21 plemenných žrebcov, čo predstavuje jednu z najpočetnejších skupín génových rezerv koní Slovenskej republiky.