Je žijúcou legendou Národného žrebčína Topoľčianky. Celý svoj život zasvätil chovu koní, jazdectvu a práci v žrebčíne. V roku 1960 sa zúčastnil doposiaľ ako jediný Slovák v jazde na koni Olympijských hier v Ríme vo všestrannej spôsobilosti. Reč je o majstrovi športu Františkovi Hrúzikovi, ktorý 1. mája oslávi svoje životné jubileum – 80. rokov.
František Hrúzik mal to šťastie, že sa narodil v Topoľčiankach, v Mekke chovu koní na Slovensku. V čase jeho narodenia štátny žrebčín Topoľčianky fungoval už takmer 6 rokov. Od malička mu kone učarovali. Niet divu, veď jeho otec ako roľník vlastnil páru koní, s ktorou bol František Hrúzik dennodenne v kontakte.
V čase jeho detstva bol vedúcim výcviku donský kozák - Osip Osipovič Slobodinský. Výcvik bol prísny, s vojenským poriadkom. Často vídaval ako v dvojstupe, v elegantných tmavomodrých uniformách s lodičkami, prechádzali jazdci na čele so Slobodinským dedinou. Už vtedy vedel, že raz aj on bude patriť k osadenstvu jazdiarne.
Prvýkrát ho na koňa posadil otec. „Dodnes mám ten obraz pred sebou“, spomína pán Hrúzik, „aj keď som spadol, nasadol som znova. Koní som sa nebál“. Po ukončení povinnej školskej dochádzky, ako 14-ročný, sa prihlásil do žrebčína. Jazdcov prijímal osobne Osip Osipovič Slobodinský. Otestoval si každého jedného jazdca. Skúškou bola jazda na koni bez strmeňov, vo všetkých chodoch. „Nikdy v živote pred tým, a ani potom som z jazdenia nemal takú svalovú horúčku ako vtedy. Zvládol som to a bol som prijatý“, pyšne dodáva pán Hrúzik.
Režim vo výcvikovom stredisku začínal skoro ráno o tretej hodine: nakŕmiť kone, vyčistiť stojisko, nasedlať a jazdiť. K výcviku však okrem prísnej disciplíny neodmysliteľne patrila gymnastika, poradová príprava a atletika, ale aj vyučovanie teórie a príprava na „mešťanku“. Mnoho adeptov odišlo. Zostali skutočne „tvrdí“ jazdci.
Kruté časy II. svetovej vojny neobišli ani žrebčín v Topoľčiankach. Mnoho koní bolo ukoristených ustupujúcimi armádami a časť koní bolo evakuovaných do Holíča a žrebčinca Nitra. Do Nitry spolu s mladými žrebcami odišiel aj František Hrúzik. Tu denne jazdil a pripravoval jemu zverené žrebce.
Po vojne ako vedúci výcviku v jazdiarni nastúpil bývalý štábny kapitán ľahkej eskadróny Emil Šulgan. „Mal obrovské nadšenie pre dostihy a šport. Tak začala športová testácia a boli položené základy športového jazdenia v Topoľčiankach“, spomína František Hrúzik. Začala sa príprava koní na Veľkú pardubickú. V areály chovného objektu Breziny boli postavené verné kópie náročných, pardubických prekážok. V roku 1947 absolvoval František Hrúzik v Pardubiciach svoj prvý dostih. V 58. ročníku Veľkej pardubickej štartoval s koňom RAMZES, kde po páde na Taxise znovu nasadol. Na malých záhradkách sa Ramzes zranil a v dostihu ďalej nepokračoval.
V dostihovej prevádzke pôsobil František Hrúzik od roku 1946 do roku 1957. Na dostihových dráhach ČSR absolvoval 30 rovinových dostihov, z toho 10 víťazných a 15 umiestnení. Prekážkových dostihov cez prútené prekážky a steeaplechase absolvoval celkovo 52. Získal 18 víťazstiev a 22 umiestnení. Najväčšie úspechy dosiahol s koňmi Admirál a Silná. Lákali ho aj klasické športové disciplíny.
Od roku 1954 sa začal venovať drezúre, military a parkúrovým súťažiam. V drezúrnych súťažiach mal 5 štartov v družstvách, z toho 1 víťazný a dvakrát sa umiestnil na treťom mieste. Najlepšie výsledky dosiahol s koňmi Jiná a Renáta.
V súťažiach všestrannej spôsobilosti – military – súťažil s koňmi Przedswit X, Silná, Renáta, Furioso XIV a Omen. Z 20 štartov – z toho 15 doma, bol 3 krát Majstrom ČSR v rokoch 1959 – 1960 a 1968 a v piatich štartoch získal II. a III. miesto. Z mnohých koní sa mu vryla do pamäti kobyla Silná. Po dostihovej kariére bola kobyla preradená do military prípravy. S ňou získal aj prvý majstrovský titul v roku 1959. Bolo to XI. ročník majstrovstiev ČSSR v military, v Pardubiciach.
Na Majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku sa umiestnil na 14. mieste. Vynikajúce športové výsledky ho posunuli k vysnívanej méte každého športovca na svete, k účasti na Olympiáde. Bolo však potrebné potvrdiť nomináciu, a tak sa 14. -17.7. 1960 zúčastnil nominačných pretekov v Albertovci. Jeho favoritkou bola anglická plnokrvná kobyla Silná. Tá sa však v Albertovci zranila a na Olympiádu 1960 v Ríme bol nominovaný s náhradníkom - koňom OMEN, ktorý mu vyniesol druhý majstrovský titul v military. V Ríme mu však šťastie neprialo. Na druhý deň Olympiády v „Cross Country“, po páde na 28. kilometri, sa Omen zranil a z ďalšej súťaže bol vyradený.
V parkúrových súťažiach, kde pôsobil najdlhšiu dobu, v rokoch 1947 – 1985 s koňmi Kľudná, Bodák, Catalin, Libanon, Silná, Gera, Renáta, Kryštál, Kriváň a Rekord absolvoval vyše 10 štartov na úrovni L-S-ST a T, z toho 20 štartov v zahraničí. V parkúrových súťažiach dosiahol 33 víťazstiev a 50 štartov s umiestnením. Dodnes sa každoročne zúčastňuje náročného Hubertusu v sedle topoľčianskych koní. V minulom roku sa zúčastnil parkúrových pretekov pre „Old boy´s“ v Šali.
Od roku 1970 sa začal venovať aj vozatajstvu – lipicanským štvorzáprahom. Tak úspešne nadviazal na šľapaje „majstrov opratí“ Jána Mihóka a Jána Uhreckého“. Ako reprezentant Československa absolvoval doma aj v zahraničí (Maďarsko, Rumunsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko, Juhoslávia) 12 súťaží štvorzáprahov, z toho 5 víťazných a 7 umiestnení.
František Hrúzik spolu s majstrom športu Dominikom Pružinským viedli v rokoch 1958 – 1982 (a do roku 1987 s Ing. Štefanom Nagyom, Ing. Jurajom Kovalčíkom, Ing. Michalom Horným, Ing. Miroslavom Galouskom a Jozefom Vargom) výcvikové stredisko, kde spájali odbornú prácu výcviku s profesionálnou prípravou jazdcov a koní na športové súťaže.
Rukami Františka Hrúzika prešlo nespočetné množstvo koní a jazdcov, z ktorých pod jeho vedením vyrástli mnohí velikáni jazdeckého športu v Českoslovenku. Za jeho športové výkony mu bol v roku 1961 udelený titul „Majster športu“. Česká jazdecká federácia mu v roku 1997 udelila „Zlatý výkonnostný odznak“. V roku 2001, pri príležitosti 80. výročia založenia Národného žrebčína Topoľčianky, získal rezortné vyznamenanie, bronzovú medailu za úspešné pôsobenie v slovenskom pôdohospodárstve.
Do dôchodku odišiel v roku 1987, ale doma nezostal. Dodnes sa ako vedúci „hipologického múzea“ venuje jeho ďalšiemu budovaniu a údržbe. Svojimi odbornými radami a životnými skúsenosťami napomáha športovej a chovateľskej reprezentácii Národného žrebčína Topoľčianky.
Pracovníci Národného žrebčína Topoľčianky mu ďakujú za vzornú prácu a úspešnú reprezentáciu žrebčína a prajú k jeho významnému jubileu veľa rokov, životného elánu a sily.
Autor: Ing. Michal Horný, PhD.; Ing. Emil Kovalčík, PhD.
Foto:
Archív Národného žrebčína Topoľčianky, š.p.
BEST FOTO Čepček, Zlaté Moravce
Milina Strihovská Imrichová