V Topoľčiankach kraľoval HUCUL

V dňoch 13.-14. augusta sa konal na pôde Národného žrebčína Topoľčianky prvý medzinárodný šampionát huculských koní. Zúčastnil sa ho rekordný počet 130 čistokrvných huculských koní z Poľska, Maďarska, Česka, Rakúska a Slovenska.

Hucul patrí medzi málopočetné plemená a je najvýznamnejším predstaviteľom malého horského koňa. Vo svete sa ráta len s približne tisíckou čistokrvných plemenných kobýl, čím patrí medzi ohrozené plemeno. Názory na pôvod a vznik tohto plemena sa rôznia. Na základe literárnych prameňov jeho domovinou je karpatská Bukovina, juhovýchodná oblasť Haliče (Galícia). Etnikum, ktoré sa v tejto oblasti venovalo predovšetkým drevorubačstvu a pasienkárstvu sa nazývalo Huculi, podľa čoho pochádza aj pomenovanie koní ktoré chovali v skromných podmienkach a využívali pre svoje potreby. Huculský kôň je autochtónne plemeno Karpát. Jeho pôvod je možné hľadať v pôvodnom horskom koni, staropoľskom a  straromoldavskom koníkovi, čo je vlastne juhoruský tarpan v rôznych obmenách. Vplyv na jeho pôvod mal aj kôň Przewalského – Kertak. K rozvoju chovu tohto plemena prispel žrebčín Radovec ( 1774) na území dnešného Rumunska, ktorý od roku 1815 začal chovať tohto koňa pre účely rakúsko-uhorskej armády. K rozvoju chovu huculského koňa významnou mierou prispel vznik odchovne žrebcov pre zemský chov v roku 1856 v Luczine ( dnešné severné Rumunsko).

Rozvoj chovu huculského koňa  v žrebčíne Luczina bol zastavený prvou svetovou vojnou. Huculské stádo bolo v roku 1914 evakuované do obce Gottenprund v Rakúsku a neskôr bolo premiestnené do Waldhoffu, kde ostali až do konca vojny. Po skončení vojny a rozpade monarchie, na základe mierových zmlúv huculské stádo bolo rozdelené medzi nástupnícke štáty ČSR, Poľsko a Rumunsko.

V druhej polovici minulého storočia sa situácia v chove hucula značne skomplikovala. Prvým dôvodom bola snaha o zmohutnenie tohto plemena krížením s Fjordom a inými plemenami. Toto kríženie však nebolo úspešné a očakávania neboli splnené. Druhým dôvodom bola potreba vzniku jazdeckého koňa vhodného pre deti. V národných chovateľských zväzoch mnohých krajín vznikali skupiny chovateľov, ktorí rôznymi kríženiami malých plemien koní – pony produkovali jazdecké kone pre deti. V týchto pokusoch bolo použitých množstvo plemien a výsledné produkty s výškou v kohútiku do 148 cm boli nazývané jazdecké pony. Keďže plemeno hucul bolo a bohužiaľ musíme konštatovať, že ešte stále aj je nie veľmi známe predovšetkým v západných krajinách Európy hrozilo splynutie tohto vzácneho plemena s jazdeckým pony. Práve z tohto dôvodu počas medzinárodného sympózia malých koní v poľskom Lubline v roku 1985 bola vznesená požiadavka na potrebu založenia medzinárodnej organizácie  pre chov výnimočného plemena Hucul. Jej úlohou by mala byť predovšetkým koordinácia čistokrvného chovu a medzinárodná podpora autochtónneho plemena Karpát pre jeho špecifické danosti, znaky a vlastnosti.

Dňa 26. a 27. júna 1990 sa uskutočnilo prvé sympózium huculského koňa v poľskom žrebčíne SIARY za účasti delegátov z Poľska, Československa, Ukrajiny a Rakúska. Práve výsledok rokovaní tohto sympózia položil základný kameň vzniku medzinárodnej organizácie pre záchranu tohto vzácneho autochtónneho plemena Karpát.

Dňa 11. a 12. októbra 1990 sa uskutočnila 1. pracovná porada v  Národnom žrebčíne Topoľčianky, kde boli vypracované stanovy a logo medzinárodnej organizácie.

V roku 2000 bola organizácia oficiálne zaregistrovaná v krajine Európskej únie v Rakúsku pod názvom Huzul International Federation združujúca uznané národné chovateľské organizácie Slovenska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Poľska a  Česka. V roku 2004 bola prevedená kontrola národných plemenných kníh chovateľskou komisiou H.I.F., ktorá objektívne zhodnotila súčasnú situáciu v jednotlivých krajinách s pozitívnym výsledkom.

Príprava šampionátu zo strany Národného žrebčína Topoľčianky, ako uznanej chovateľskej organizácie poverenej vedením plemennej knihy pre Slovensko spolu s poľským štátnym   žrebčínom Gladyszów, Beskadským národným parkom a maďarským národným parkom Aggtelek a organizáciou HIF trvala dva roky. Topoľčianky boli vybraté práve pre svoju strategickú polohu, vynikajúce podmienky a vybudovanú infraštruktúru. Šampionát sa skladal z dvoch častí – chovateľskej a športovej.

Počas príprav boli postupne vypracované pravidlá pre chovateľskú časť ako aj pre športovú alebo lepšie povedané úžitkovú časť.

Podľa veku a pohlavia boli kone v chovateľskej časti zaradené do 7 tried, z ktorých boli postupne vyhodnocovaní juniorskí a seniorskí šampióni kobýl a žrebcov a nakoniec celkový šampión a vicešampión  výstavy. U každého koňa sa hodnotilo sedem kritérií – typ, hlava, krk, telo, fundament, krok a klus desaťbodovým systémom.

Rozhodcovské kolégium bolo vytvorené z dvoch zástupcov každej zúčastnenej krajiny, ktorých nominovala národná chovateľská organizácia. Predsedom poroty bol Doc. Ing. Marko Halo PhD., z Poľnohospodárskej univerzity Nitra, ktorý je zároveň predsedom Zväzu chovateľov koní na Slovensku družstvo. Za Slovensko bol ďalej nominovaný emeritný profesor a jeden z najuznávanejších odborníkov huculského koňa Prof. Ing. Vladimír Hučko CSc. Je potešiteľné, že kone slovenských chovateľov sa v silnej medzinárodnej konkurencii nestratili a umiestňovali sa v jednotlivých triedach. Najväčší úspech dosiahol plemenný žrebec Goral XV. Z Národného žrebčína Topoľčianky, ktorý sa stal vicešampiónom celej výstavy. Najpočetnejšou triedou bola trieda č. 4 päťročných a starších kobýl, kde sa zišlo až 37 kobýl.

V úžitkovej časti boli kone predvedené pod sedlom v drezúrnej disciplíne, ktorá sa takmer stotožňovala s drezúrnou úlohou výkonnostných skúšok – štartovalo 12 koní. V parkúre s 9 prekážkami a 10 skokmi s výškou do 80 cm štartovalo 21 koní. Najzaujímavejšou skúškou pod sedlom bola takzvaná Huculská stezka, v ktorej štartovalo až 33 koní. Stezka je vlastne úsek v členitom a ťažkom teréne dlhý 6500 metrov s dvadsiatimi rôznymi prírodnými a umelými prekážkami. Pravidlá tejto skúšky boli vypracované v Poľsku na univerzite v Krakove odkiaľ pochádza aj názov, ktorý sa počas desiatok rokov medzi vyznávačmi tejto disciplíny udomácnil aj v iných krajinách. Práve tu hucul dokazuje svoje dominantné a inými plemenami nedosiahnuteľné vlastnosti istoty a spoľahlivosti pri zdolávaní ťažkých terénnych úsekov ako aj prírodných a umelých prekážok.

Svoju všestrannosť dokazoval aj v záprahových disciplínach. Drezúrna úloha v jedno a dvojzáprahoch sa jazdila podľa stanovených pravidiel podobne ako pri výkonnostných skúškach. Maratón bol dlhý 3 kilometre s piatimi prekážkami, ktoré sa jazdili na čas. Záprahový parkúr pozostával z desiatich bránok. Záprahových disciplín sa zúčastnil jeden jednozáprah a päť dvojzáprahov.

Vyvrcholením tohto veľkolepého huculského festivalu bol  galaprogram, ktorý početné publikum ( počas dvoch dní okolo 3000 divákov) odmenilo dlhými ováciami a potleskom. Medzi najzaujímavejšie ukážky patrili historické hry maďarskej ekipy, poliaci dominovali v dobových kostýmoch z historických filmov, rakúska jazdkyňa predvádzala úctyhodné výkony prejavu priateľstva medzi človekom, koňom a psom. Najpôsobivejší bol záverečný ceremoniál, keď pred tribúnami na slávnostnom defilé za štvorzáprahom huculských kobýl z Národného žrebčína Topoľčianky, ktorý ťahal kočiar so zástavami piatich zúčastnených krajín pochodovalo 130 vzácnych čistokrvných huculských koní  .

Výsledky -  1. INTERNATIONAL HIF CHAMPIONAT

STEZKA-HUZULLENPFAD

Parkúr

Drezúra

Drezúra záprahy

Maratón

Záprahový parkúr

Klasse I, Fohlen bis 6 Monaten 2005

Stuten /geb. 2004, 2003

Stuten /geb. 2002, 2001

JUNG STUTENCHAMPION