Podľa G a b r i š a a kol. (1987) lipicanského koňa vyšľachtili v žrebčíne Lipica (Juhoslávia), založenom v roku 1580. Predkovia lipicana boli starošpanielske a starotalianske kone. Za účelom väčšieho prispôsobenia lipicanského koňa potrebám španielskej jazdiarne vo Viedni začal sa v druhej polovici XVIII. storočia intenzívnejšie zošľachťovať arabským koňom. Chov lipicana sa rozšíril pre jeho všestranné použitie, skromnosť, nenáročnosť, tvrdosť a vytrvalosť.
A m b r o ž (1987) hovorí, že súmerná a ušľachtilá hlava lipicana, jeho vysoký a pritom priestorný chod, skôr veľmi hľadaný, živý temperament a pritom dobrý charakter, tvrdosť, vytrvalosť, ľahká učenlivosť a ďalej jeho príslovečná skromnosť obzvlášť prispeli k tomu, že lipicanské žrebce boli veľmi hľadané. Po lipicanských žrebcoch je šesť originálnych krvných línií, a to: maestoso, favory, conversano, neapolitano, pluto a siglavy.
H ö r m a n a kol. (1957) tvrdia, že lipicany sú v našom chove koní plemenársky veľmi hodnotné, lebo patria medzi naše najstaršie plemená koní. Pochádzajú zo žrebčína Lipica.
Žrebčín v Lipici založili v roku 1580. Lipicanské plemeno vzniklo z dovezených starošpanielskych koní, ktoré sa vyznačovali typickými oblúkonosými hlavami a peknými chodmi. Ku starošpanielskym koňom sa prikupovali aj talianske kone, ktoré svojim pôvodom boli dosť blízke koňom privezeným zo Španielska.
Ako uvádzajú H a l o a kol. (1999), neskoršie sa na zušľachťovanie lipicanov používali aj arabské žrebce a kobyly, dovážané do Lipice priamo z Arábie. Postupom času sa v lipicanskom chove používalo stále menej arabov a len kmeň siglavy sa udržal s určitou prevahou arabskej krvi. Ináč sa v plemenárskej práci kládol hlavný dôraz na zachovanie piatich pôvodných lipicanských kmeňov, a to: pluto, maestoso, conversano, favory a neapolitano.
Lipican je asi 163 cm vysoký, dosť mohutný. Hlboký a široký v hrudi, má dlhý rámec, mierne valcovitý trup a pekne zaguľatené tvary tela. Hlavu má suchú, ťažšiu, oblúkonosú.
Ako uvádza p a š k a (1991), lipicanské kone vznikli zo starošpanielskych a orientálnych koní. Lipican má stredný telesný rámec, výšku v kohútiku 163 cm. Hlava je typicky oblúkonosá, krk je mohutný, nohy sú kratšie a pevné. Krok má vysokú akciu. Lipican je skromný, vytrvalý, nenáročný a odolný, vhodný pre prácu v poľnohospodárstve, ale aj ako kočiarový a športový kôň.
P e l e c h a kol. (1990) charakterizujú lipicanské plemeno ako veľmi podobné kladrubskému koňovi, ale nie je tak mohutný. Hlava je suchá, viac-menej oblúkonosá, krk silný, vyššie nasadený, kohútik nevýrazný. Chrbát dlhší a niekedy mäkší. Zadok široký, dlhý a zaguľatený, nohy kratšie, pevné, suché, s výraznými kĺbmi, kopytá pevné, pružné a správne formované, vyznačuje sa chodom s vysokou akciou najmä v kluse. Má veľmi dobré chovateľské vlastnosti ako kŕmiteľnosť, skromnosť, vytrvalosť, plodnosť a chápavosť.
Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chovaných vo svete. Jeho pôvod je spojený so založením Žrebčína Lipica arcivojvodom Karolom II. na území dnešného Slovinka.
Cieľom šľachtiteľskej práce žrebčína bolo vyšľachtiť elegantného, spoľahlivého a pritom skromného karosiera pre potreby cisárskeho dvora. Lipican si postupne získaval obľubu nielen u šľachty, ale aj ako spoľahlivý kôň v poľnohospodárstve. Najvyšší rozmach v chove dosiahol v XVIII. Storočí, keď v roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Škola bola zameraná na výučbu a výcvik jazdeckého umenia šľachtickej mládeže.
Výborné morfologické, fyziologické a biologické vlastnosti lipicana, boli dôvodom, že sa stal obľúbeným koňom nielen u šľachty, ale aj u drobných súkromných chovateľov. Tým sa vplyv lipicana preniesol aj k chovateľom v zemskom chove. V žrebčíncoch monarchie, teda aj na území Slovenska začali pôsobiť lipicanské žrebce. Lipicanský kôň bol u chovateľov obľúbený pre svoju tvrdosť, skromnosť, živý temperament, dobrý charakter a učenlivosť. Toto prispelo k tomu ,že v chove lipicana bolo založené niekoľko línií a rodín, ktoré pretrvali až do súčasnej doby.
Chov plemena lipican v Národnom žrebčíne má dlhú a bohatú tradíciu. V roku 1921 bolo do Topoľčianok dovezených 32 originálnych lipicanských kobyliek (z ročníkov 1915-1916), ktoré počas vojny z Lipice evakuovali do Kladrúb nad Labem, kde boli spolu s kmeňovým žrebcom, hnedákom Neapolitanom Grátia (Neapolitano Ancona VI – Gratia), nar. 1904 v Lipici. V topoľčianskom chove sa osvedčili a prispeli k vybudovaniu dnešného stáda, ktoré predstavuje slovenský genofond lipicana. Stádo pozostávajúce zo 40 elitných plemenných kobýl prechovaných v desiatich rodinách a príslušného počtu plemenných žrebcov v šiestich líniách za viac ako 80 rokov získalo určité špecifiká. Národný žrebčín, ktorý vedie plemennú knihu plemena Lipican na území Slovenskej republiky plne rešpektuje konzervatizmus tohto plemena a v snahe vyvarovať sa chýb spôsobených príbuzenskou plemenitbou úzko spolupracuje s ostatnými významnými subjektami vo výmene chovného materiálu, ako aj plemenných jedincov pre osvieženie krvi a zachovanie špecifík tohto plemena. Lipican bol zaradený do génovych rezerv chovu koní Slovenskej republiky v súlade so smernicami FAO a programu ochrany biodiverzity.
Dôraz je kladený na farbené zastúpenie, pričom je dodržiavaná optimálna skladba: 90 % beluš, 5 % hnedák a 5 % vraník.
Národný žrebčín Topoľčianky je členom medzinárodnej organizácie LIF (Lipizzan International Federation), ktorá zastrešuje chovateľské zväzy a veľkochovy 24 krajín sveta. Cieľom organizácie je medzinárodná chovateľská spolupráca, výmena genofondu a informácií. Hlavnou úlohou je zabezpečiť cieľavedomé a nepretržité zdokonaľovanie genetickej úrovne celej populácie.
Toto plemeno reprezentuje a šíri dobré meno nielen žrebčínu, ale predovšetkým reprezentuje Slovenskú republiku, a to hlavne v záprahovom jazdení, zúčastňuje sa popredných medzinárodných chovateľských výstav a prestížnych podujatí. S veľkým obdivom u odborníkov sa stretol 13 – záprah plemenných žrebcov spriahnutý v roku 2001 pri príležitosti 80 výročia založenia Národného žrebčína. Kvalitný chov lipicanského plemena sa prezentuje aj vo vrcholných športových podujatiach až na úrovni Majstrovstiev sveta dvojzáprahov. Profesionálne už viac ako 3 roky pripravujú jazdci Národného žrebčína lipicanské žrebce vo vyššom stupni výcviku pre cviky vysokej školy španielskej.
V októbri roku 2002 bol po prvý krát ocenený v histórii Nadácie Slovak Gold chovateľský a šľachtiteľský produkt – kôň: lipican, shagya arab a hucul. Uvedené génové rezervy koní, chované v Národnom žrebčíne Topoľčianky, š.p., už viac ako 80 rokov predstavujú vzácny a ucelený genofond koní, ktorý možno považovať za Národné kultúrne dedičstvo a bohatstvo slovenského národa. Pre udelenie Certifikátu a Zlatej medaily Slovak Gold bolo rozhodujúce stanovisko odbornej hodnotiteľskej komisie, ktorú menoval sekretariát nadácie. V odbornej komisii je v súčasnosti viac ako 700 expertov.
Biologické a výkonnostné vlastnosti lipicanského stáda koní v NŽ Topoľčianky
Momentálne v NŽ Topoľčianky pôsobí 38 plemenných kobýl z 10 uznaných lipicanských rodín: Sardínia (5 kobýl), Presciána (6 kobýl), Theodorosta 5 (kobýl), Afrika (3 kobyly), Gidrana (4 kobyly), Ráva (3 kobyly), Stornela (3 kobyly), Spadiglia (2), Defloráta (5 kobýl) a Európa (2 kobyly).
Rodina Európa bola zabezpečená importom 2 kobýl zo žrebčína Píber (688 Cantáta a 687 Tibéria). Tak isto rodina Afrika bude tohto roku posilnená importom zo žrebčína Lipica (Batosta XXV). Štruktúre rodín je venovaná v NŽ Topoľčianky, š.p. veľká pozornosť. Plemenné kobyly zaradené do génovej rezervy plemena lipican dosahujú výšku v kohútiku pásmovú 163,71 cm, výšku v kohútiku palicovú 153,80 cm, obvod hrudníka 188,23 cm a 19,84 cm obvod záprstia. Dosahujú vysokú dlhovekosť, v priemere v chove pôsobia do 22 rokov, s plodnosťou 12 – 15 odchovaných žriebät.
Kobyly pred zaradeným do chovu absolvujú povinne skúšky výkonnosti podľa STN Plemenné kone, pre mnohostranne úžitkový typ koní a do chovu sú zaraďované len kobyly, ktoré ukončili skúšky výkonnosti vo výslednej triede minimálne ELITA. Výsledky vyhodnotenia skúšok výkonnosti v rokoch 1921 – 2000 u kobýl poukázali na najväčšie zastúpenie kobýl v triede Elita u rodiny Deflorata. V Super Elite boli len dve kobyly, a to jedna z rodiny Afrika a druhá z rodiny Theodorosta, tento fakt však neovplyvnil konečný výsledok, a to že najlepšia rodina podľa dosiahnutých výkonnostných tried bola Deflorata.
V chove sú dosahované aj vynikajúce reprodukčné ukazovatele u kobýl.
Tabuľka 1: % žrebnosti v stáde lipicanských kobýl v jednotlivých obdobiach
|
ročník |
|
|
|
|
Lipicanské stádo |
|
|
|
V sezóne 2004 pôsobilo v prirodzenej plemenitbe 5 plemenných žrebcov (Maestoso XII, Conversano VI Gaetana, Favory XI Reseda, Neapolitano XI Caprietta, Pluto XIII Trofetta) a 2 žrebce pôsobili v inseminácii (Maestoso X Mahonia, Neapolitano XII Mahonia).
Aj v rámci pepinierov je možné sledovať medzinárodnú spoluprácu s vyspelými chovateľskými centrami z hľadiska osvieženia krvi a zamedzenia príbuzenskej plemenitby. Za posledných desať rokov pre vyššie uvedené príčiny pôsobili v chove lipicanského plemena štyri nepríbuzné importované plemenníky Conversano VIII (Dakovo), Maestoso XII (Szilvasvárad), Siglavy XI Servola (Píber) a Pluto XIII Trofetta (Dakovo). V Topoľčiankach pôsobili doposiaľ žrebce z línie Pluto II Materia, 1903. Pluto XIII Trofetta pochádza z línie Pluto Darinka, 1903 (Lipica). Po 81 rokoch prichádza nová línia veľmi populárneho kmeňa lipicanských koní Pluto.
Priemerné telové miery lipicanských pepinierov sú: výška v kohútiku pásmová 166,25 cm, výška v kohútiku palicová 156,70 cm, obvod hrudníka 189,80 cm a 20,82 cm obvod záprstia. Podmienkou pre zaradenie pepiniera je úspešné absolvovanie skúšok výkonnosti a vlastná športová testácia, resp. športová testácia potomstva (napr. prostredníctvom záprahového športu).
Vynikajúce sú aj dosiahnuté reprodukčné ukazovatele pepinierov, ktoré v sledovanom období roku 1921 až 2000 predstavovali v percente žrebnosti 76,90 %; 65,40 % plodnosti a 92,42 % natalitu.
Zemský chov koní
Do dnešného dňa je v zemskej lipicanskej plemennej knihe zapísaných 51 plemenných kobýl. Len 30 % uvedenej chovnej populácie je však aktívne zapojených do reprodukčného procesu. V roku 2003 absolvovalo skúšky výkonnosti 13 lipicanských jedincov. Skúšky výkonnosti sa konali v NŽ Topoľčianky a u súkromných chovateľov v Novom Tekove a Jatove. V roku 2004 bolo licentovaných na území SR 11 lipicanských žrebcov. Od 1.1. 2004 boli vykonané zmeny v znení Štatútu plemennej kníh lipican ohľadom potvrdenia výberu plemenníkom na základe predloženia DNA genotypu.
( Referát bol prezentovaný na medzinárodnej konferencie o chove koní v Brne, v roku 2004)