CAI 14th - 17nd Sep. 2006 Topoľčianky budujú silnú pozíciu lídra v záprahoch

Záprahový šport ako neodmysliteľná súčasť testácie lipicanských koní má v Národnom žrebčíne dlhú tradíciu spojenú priamo s chovom tohto najtypickejšieho záprahového plemena monarchie.

Aj keď oficiálna testácia lipicanských žrebcov prebiehala v
 španielskej dvornej jazdiarni vo Viedni, pohybové, charakterové a
 výkonnostné vlastnosti žrebcov aj kobýl sa testovali aj v
 Topoľčiankach už od roku 1922. V tomto časovom období ešte
 neexistovala žiadna norma, ktorá by upravovala systém testácie
 výkonnosti koní. Pracovníci žrebčína aj napriek tomu sledovali tieto
 vlastnosti. Svedčia o tom vzácne záznamy v plemenných knihách
 založených v roku 1921, kedy takmer 80 % chovnej populácie
 importovanej z materského žrebčína Lipica bolo otestovanej nielen pod
 sedlom ale aj v záprahu. V záznamoch nachádzame informácie o
 charaktere koní, ich pohybe, kadencii a akcii a samozrejme
 spoľahlivosti v záprahu.

 Práve v tomto čase boli položené základy výberu rodičovských párov na
 základe zhodnotenia vlastností, tak dôležitých pre ďalší rozvoj dnes
 už známeho športového vozatajstva. Od 50-tich rokov minulého storočia
 sa systém testácie uberal na základe absolvovania predpísaných skúšok
 výkonnosti pre mnohostranne úžitkové kone, ktorý bol neskôr doplnený
 športovou testáciou vybraných jedincov a zotrval prakticky dodnes.

 Testácia v záprahovom športe má svoje významné miesto a opodstatnenie.
 Už od roku 1993 sa pravidelne v Topoľčiankach konajú medzinárodné
 záprahové preteky. Začiatky sa začali písať na maratónskej trati
 vybudovanej v areáli strediska Breziny, ktoré slúži na odchov žrebcov
 všetkých plemien ktoré, NŽ Topoľčianky chová a zároveň plní úlohu
 záprahového centra. Od roku 2003 sa však tento čoraz viac populárny
 šport, zásluhou obetavých pracovníkov žrebčína a nadšencov presunul na
 dostihovú dráhu do Topoľčianok. Tu bol vybudovaný úsek E – maratónu s
 ôsmimi prekážkami. Tie sa každý rok obnovujú, dopĺňajú a menia, čo
 súvisí so zvyšujúcimi sa požiadavkami na organizovanie nielen
 národných, ale predovšetkým medzinárodných súťaží. V uplynulých 3
 rokoch sa topoľčianska dráha stala dejiskom medzinárodných záprahových
 pretekov CAI v B - kategórii. Tohto roku, v dňoch 14. – 17. septembra,
 už v stabilnom termíne športového kalendára FEI sa Topoľčianky stali
 miestom */medzinárodných záprahových pretekov CAI* v kategórii A/* a
 miestom */Majstrovstiev SR - dvojzáprahov/*.

 Kategória A – medzinárodných pretekov vyžaduje zvýšené
 organizačno-technické požiadavky na usporiadateľa a poriadne preverí
 jeho pripravenosť. Presvedčili sa o tom aj pracovníci žrebčína.
 Preteky boli pripravované takmer rok. Vydaním medzinárodného rozpisu,
 zaistením rozhodcov a ostatného personálu. Na preteky bolo FEI
 (Medzinárodnou jazdeckou federáciou) nominovaných šesť rozhodcov,
 jeden technický delegát, jeden staviteľ trate a autor parkúru, dvaja
 stewardi, traja členovia odvolávacej komisie, dvaja veterinárni
 lekári. Usporiadateľ musel zaistiť ešte 15 pomocných rozhodcov, 10
 zapisovateľov a kompletný technicko-organizačný tím personálu od
 spracovania výsledkov až po kanceláriu pretekov.

 Organizátori pripravili pre jazdcov a ich kone štandardne dobré
 podmienky. Kone boli ustajnené v boxoch v areáli jazdiarne. Vyhradená
 bola plocha pre parkovanie automobilov, prívesov a vozíkov s
 elektrickými prípojkami.

 Autor trate a parkúrov Wojciech Ganowicz z Poľska pricestoval do
 Topoľčianok už v pondelok a spolu s Pavlom Gašparom, ktorý technicky
 zabezpečil kompletnú prípravu úseku E v maratóne, boli vytýčené kurzy,
 povinné prechody a samozrejme aj nedeľňajší parkúr.

 Meno organizátorov, ale aj dobrá reklama v zahraničí pre blížiace sa
 preteky v Topoľčiankach nenechala na seba dlho čakať. Počet
 prihlásených jazdcov a krajín možno v Topoľčiankach považovať za
 historický úspech. Do medzinárodnej súťaže CAI*-A, dvojzáprahov sa
 prihlásilo 22 jazdcov zo 7 krajín: Slovenská republika (dvaja
 pretekári), Česká republika (6 jazdcov), Maďarsko (5 jazdcov), z
 Nemecko (2 jazdci), Poľsko (4 jazdci), Rakúsko (1 jazdec) a Chorvátsko
 (2 jazdci). Do majstrovstiev Slovenska nastúpilo 6 jazdcov zo 4
 klubov. Dovedna 27 dvojzáprahov je veľmi slušná účasť aj vo vyspelých
 krajinách s niekoľkonásobne väčším zázemím čo sa týka počtu jazdcov a
 koní.

 Kvalita prihlásených jazdcov dávala tušiť, že preteky budú mať vysokú
 športovú úroveň a bojovať sa bude v silnej konkurencii. Viac ako 60%
 prihlásených štartujúcich bolo niekoľkonásobnými majstrami svojich
 krajín. Nechýbali ani čerství víťazi Dunajsko-Alpského pohára (Marek
 Jirgala, Česká republika), či niekoľkonásobný Majster sveta Zoltán
 Nyúl z Maďarska.

 Vo štvrtok sa konala prvá veterinárna prehliadka koní, pod dozorom
 medzinárodných rozhodcov a stewardov. Bohužiaľ, niekoľko koní neprešlo
 prísnou veterinárnou prehliadkou a do súťaže ďalej nenastúpilo.

 Prvý deň pretekov v piatok (15.9.2006) sa jazdila drezúrna úloha č. 8.
 Drezúrny obdĺžnik, vhodne situovaný pred hlavnou tribúnou, bol pekne
 dekoratívne vyzdobený množstvom kvetov a reklamami sponzorov.
 Trávnatý, rovný povrch bol veľmi dobre pripravený. V medzinárodných
 súťažiach do drezúry nastúpilo 21 dvojzáprahov. Elegantne ustrojené
 kone rôznych plemien (prevažne však plemena LIPICAN), v moderných
 drezúrnych kočoch odjazdilo svoje úlohy. Najviac sa darilo 52-ročnému
 reprezentantovi českej republiky Ladislavovi Jirgalovi. Tento
 4-násobný majster ČR v dvojzáprahoch zajazdil svoju úlohu na 846
 bodov, čo mu vynieslo 1. miesto. Tesne za ním skončili jazdci Josef
 Hrouda (Česká republika), Zoltán Nyúl (Maďarsko), Marek Jirgala (Česká
 republika) a v poradí piatym bol reprezentant Národného žrebčína
 Miroslav Matuška. Bodové rozdiely medzi prvým a piatym umiestneným
 neboli veľké a predstavovali približne 20 bodov. Hodnotenia
 jednotlivých rozhodcov boli vyrovnané a veľmi korektné. V rámci
 majstrovstiev SR zajazdil drezúrnu úlohu najlepšie Pavol Baláž z
 Národného žrebčína Topoľčianky (838 bodov).

 Kondičnú úroveň koní a zručnosť jazdcov mal preveriť náročný
 sobotňajší maratón. Celková dĺžka maratónskej trate predstavovala viac
 ako 14 km. Najpríťažlivejším pre divákov je sobotňajší martón a hlavne
 úsek E ktorý sa celý jazdí na dostihovej dráhe. V Topoľčiankach sa ich
 zišlo okolo 2000 a vytvorili tak vynikajúcu kulisu pri jednotlivých
 prekážkach,. Tu sme mohli vidieť aj bratov Lazárovcov (Lazár TEAM,
 Maďarsko), ktorí si prišli „omrknúť“ podmienky pre budúci rok. Vďaka
 mnohým sponzorom, ktorí sa podieľali na zdarnom priebehu trojdňového
 športového zápolenia, boli prekážky vhodne vyzdobené. Novinkou bola
 maratónska prekážka č.4. Patrila firme AUTOPROFIT Galanta. Tá v nej
 predstavila najnovšie modely automobilov značky ŠKODA, pomedzi ktoré
 muselo 25 maratónskych bugín prejsť v čo najkratšom čase. O náročnosti
 maratónu svedčí aj fakt, že traja štartujúci maratón nedokončili.

 Opäť sa najviac darilo českej ekipe. Na prvom mieste skončil
 tohtoročný víťaz Dunajsko-Alpského pohára z Francúzska, 23-ročný Marek
 Jirgala (Česká republika, Afrodita Nemčice) s párom lipicanov (77,91
 bodov). Druhá pozícia patrila striebornému majstrovi Poľska a
 niekoľkonásobnému účastníkovi majstrovstiev sveta Arkádiusovi
 Gorskému. Tretie miesto s vytrvalými anglo-arabmi vybojoval Jacek
 Kozłovski (6-násobný Majster Poľska). Štvrté miesto obsadil Zoltán
 Nyúl a Miroslav Matuška (Národný žrebčín Topoľčianky) si udržal piatu
 pozíciu. zároveň skončil ako prvý v rámci jazdcov Majstrovstiev
 Slovenska (87,26 bodov).

 Tak, ako to býva zvykom na každých významných medzinárodných
 pretekoch, sobotňajší večer patril slávnostnej dekorácii drezúry a
 maratónu. Konala sa v svätostánku topoľčianskych koniarov, v
 historickej jazdiarni, ktorá bola vybudovaná v roku 1910. Tradícia
 slávnostného galavečera v jazdeckej hale sa ujala. Slávnostné
 recepcie, ba dokonca bály sa konali pravidelne vo Viedni (Dvorná
 španielska jazdecká škola) už od polovice 18. storočia, kedy bola
 „Zimná jazdiareň“ v barokovom type vybudovaná Josefom Emanuelom
 Fischerom. Atmosféra bola vynikajúca a družná. Prítomní zhliadli
 videozáznam drezúrnej a maratónskej skúšky. Diskutovalo sa o
 priebežných výsledkoch a súťažiacich čakal ich posledný deň pretekov.

 Jazdci sa prebudili do slnečného rána. Počasie prialo a parkúr, plne
 vyzdobený kvetmi čakal na prvého štartujúceho. Autorom parkúru bol
 Wojciech Ganowicz z Poľska. Parkúr bol technicky dobre postavený, ale
 náročný. Na pohľad veľmi jednoduchý. Iný názor však mali jazdci a
 diváci, ktorí zaplnili tribúny závodiska a napäto sledovali čas.
 Štartovalo sa v opačnom garde, takže pretekári s najlepšie
 dosiahnutými priebežnými výsledkami počas dvoch dní štartovali ako
 poslední. Čas stanovený pre absolvovanie parkúru (183 sekúnd) bol
 skutočne „nadupaný“. Zdalo sa, že v tomto čase je absolvovanie parkúru
 nemožné. Dôležité však bolo dosiahnuť stanovený čas bez penalizácie za
 zhodené loptičky na parkúre. Absolvovať parkúr v stanovenom čase sa
 podarilo len 3 jazdcom. No ani jeden z týchto jazdcov v základnom kole
 neabsolvoval parkúr bez trestných bodov. S rovnakým počtom trestných
 bodov (3 body) sa do rozjazdy dostali 2 jazdci. Na 14 prekážkach
 absolvoval rozjazdu bez trestných bodov maďarský jazdec - Balász
 Kelemen (Štátny žrebčín Szilvasvárad). Na druhom mieste, s jednou
 zhodenou loptičkou, skončil Jacek Kozłovski (Poľsko - strieborný z
 majstrovstiev sveta 2003 v Paríži) a tretiu priečku obsadil Ladislav
 Jirgala (Česká republika). Z našich sa darilo najlepšie opäť
 Miroslavovi Matuškovi, ktorý skončil po parkúre na 7. mieste.

 Aj tu opäť platí známe heslo záprahárov: „*/jazdí sa do posledného
 dňa/*“. Po dynamickom a náročnom parkúre nasledovalo slávnostné
 dekorovanie víťazov. Pred hlavnou tribúnou a rozhodcovským zborom
 nastúpilo podľa krajín 26 dvojzáprahov. Ako prvý bol dekorovaný
 majster Slovenska. Na základe výsledkov z troch dní sa úradujúcim
 majstrom Slovenskav kategórii dvojzáprahov stal Miroslav Matuška z
 Národného žrebčína Topoľčianky (153,66 bodov). Striebro si odniesol
 Pavol Baláž, opäť z Národného žrebčína Topoľčianky (168,73 bodov) a
 tretie miesto Pavol Gašpar (Národný žrebčín Topoľčianky) – 174,68
 bodov. Na štvrtom mieste sa umiestnil Michal Švagerko jun. (213,25
 bodov), piate miesto vybojoval Jozef Matloň (230,53 bodov) a šiestym v
 poradí bol dekorovaný Peter Kriššák (239,45 bodov). Uznanie si však
 zaslúžia všetci jazdci, pretože absolvovali trať zhodnú s CAI* A a
 preteky bez akýchkoľvek problémov ukončili. Pozitívny signál
 vypovedajúci, že kvalita slovenských záprahových koní sa každoročne
 zvyšuje.

 Nasledovalo dekorovanie celkových výsledkov – medzinárodných pretekov
 CAI*-A kategórie, dvojzáprahov. Víťazom sa stal český reprezentant
 Marek Jirgala (138,74 bodov). Druhú priečku obsadil Jacek Kozłovski
 (140,89 bodov) a tretie miesto obsadil Zoltán Nyúl 142,56 bodov). Po
 slávnostnej dekorácii na počesť víťaza zaznela česká štátna hymna a
 nasledovalo defilé všetkých zúčastnených jazdcov za ovácií a potlesku
 publika.

 *Topoľčianky opäť potvrdili, že sú schopné vytvoriť nadštandardné
 podmienky pre organizovanie medzinárodných podujatí, predovšetkým v
 záprahovom športe. Svedčí o tom počet zúčastnených pretekárov zo 7
 krajín. Už dnes je stanovený termín konania ďalších medzinárodných
 pretekov – 14. – 16. septembra 2007. Novinkou bude zaradená kategória
 4-záprahov. Znamená to, že v budúcom roku sa môžeme tešiť na ďalšie
 mimoriadne športové podujatie CAI* 1,2,4 - A kategórie v
 Topoľčiankach. Organizátorom prajeme veľa úspechov v poriadaní ďalších
 športových podujatí v sezóne 2007, ktoré budú robiť dobré meno nielen
 Národnému žrebčínu, ale aj celému Slovensku.*

 
 V rámci pretekov naša redakcia oslovila organizátora pretekov,
 rozhodcov a položila im niekoľko otázok.


 Riaditeľ NŽ Topoľčianky, š.p. , Ing. Michal Horný, PhD.

 Pán riaditeľ, zorganizovať takéto podujatie určite nebolo ľahké.
 Počet pretekárov sa každoročne zvyšuje, určite ste spokojný Vy, ale aj
 pretekári. V čom spočíva recept obojstrannej spokojnosti?


 Priekopníkmi záprahového jazdenia v bývalom Československu boli
 topoľčianski jazdci //Ján Mihok// a Ján Uhrecký v 50. - 60. rokoch
 minulého storočia. Práve oni položili základný kameň tohto športu a
 testácii predovšetkým lipicanov. Je našou povinnosťou toto odvetvie
 jazdeckého športu zveľaďovať. Bohužiaľ nepatríme medzi krajiny, kde
 vozatajský šport má širokú základňu a v podstate bez medzinárodnej
 účasti by tieto preteky nemali vysokú úroveň. V roku 2002 bolo
 rozhodnuté, že atraktívne priestory dostihovej dráhy budú využité aj
 pre záprahový šport. Pomocnú ruku pri budovaní prekážok nám podal
 nemecký predseda záprahovej komisie Dr. Gunzel graf von Schullenburg z
 Wolfsburgu. Poskytol nám plány a projekty prekážok z majstrovstiev
 sveta 2000, ktorých bol sám autorom a spĺňali najprísnejšie kritériá.
 Úlohu hlavného staviteľa prevzal na seba Pavol Gašpar a s jeho
 vlastným obrovským nasadením a elánom dokázal za pomerne krátke
 obdobie vybudovať dômyselnú a jedinečnú trať. Štyri hlavné atribúty
 doslova predurčujú Topoľčianky pre akési záprahové centrum medzi
 susednými veľmocami – Maďarskom, Rakúskom, Českom a Poľskom.

Sú to:/

 /- Jedinečné prostredie, priam ideálne terénne a prírodné podmienky/

 /- Vynikajúca infraštruktúra – možnosti ustajnenia, trénovania a pod. /

 /- Výborný chov záprahových koní/

 /- Súčasný odborný a zanietený ľudský potenciál/

 Našou snahou je tieto možnosti využiť a postupne vylepšovať všetky
 podmienky či už pre kone, pretekárov, rozhodcov a samozrejme aj pre
 divákov. Som veľmi rád, že počet zahraničných ale aj domácich
 účastníkov sa z roka na rok zvyšuje. Som presvedčený, že záprahové
 preteky v Topoľčiankach naberajú správny kurz, získajú si pevné
 postavenie v medzinárodnom kalendári a v dohľadnej dobe sa stanú
 súčasťou Svetového pohára.

 Jiří Kuška (Česká republika), FEI delegovaný ako hlavný rozhodca pretekov.

Pán Kuška, ako by ste Vy ako hlavný rozhodca zhodnotili priebeh
 pretekov?

 Preteky boli vydarené. Každý vedel čo má robiť a myslím, že každý,
 či člen rozhodcovského zboru, alebo organizačného výboru pretekov si
 zastal 100%-ne svoju funkciu. Preteky prebehli regulárne podľa
 medzinárodných pravidiel, bez protestov a výrazných nedostatkov. S
 kvalitou jazdcov a organizáciou pretekov som veľmi spokojný a v tomto
 duchu bude ladená aj správa pre FEI.


 Wojciech Ganowicz (Poľsko), delegovaný FEI ako autor trate a parkúru.

Pán Ganowicz, ste uznávaným medzinárodným rozhodcom, staviteľom
 trate a parkúrov v záprahovom športe. Ako sa Vám pracovalo v
 Topoľčiankach?


Priznám sa, v Topoľčiankach som prvýkrát. Veľa som o žrebčíne počul
 a tak som bol prirodzene rád, že som bol nominovaný FEI ako staviteľ
 na tieto preteky. Človek, ktorý prichádza niekde prvýkrát, prichádza
 tam s určitou neistotou. Aj ja som radšej pricestoval skôr. Predsa len
 mám zodpovednosť za dodržanie prísnych podmienok FEI v rámci pretekov.
 Samozrejme som bol príjemne prekvapený. Musím povedať, že v
 Topoľčiankach ste vytvorili skutočne vynikajúce podmienky pre
 medzinárodné preteky. Prekážky, ktorých kurzy som navrhoval, nie sú
 fádne. Sú veľmi dobre lokalizované, moderne riešené a mal som širokú
 možnosť realizácie v ich usporiadaní z hľadiska povinných prejazdov,
 zhoditeľných prvkov a pod. To je dobré pre pretekárov, majú možnosť si
 zvoliť čo najvýhodnejšiu trasu v prekážkach. Možnosť voľby a
 bezpečnosť prekážok je veľmi dôležitá. Pozitívne však je, že prekážky
 možno sledovať z jednej plochy akou je Vaša dostihová dráha. To je
 obrovská výhoda pre diváka. Myslím, že sa Vám podarilo oboje. Skĺbiť
 náročné požiadavky pretekárov, rozhodcov FEI, ale i divákov. Som rád,
 že som tu bol, dúfam, že nie naposledy. Topoľčianky sa mi veľmi páčia./

 Danuta Nowicka, (Poľsko), delegovaná FEI, ako členka rozhodcovského zboru.

Pani Nowicka, v Topoľčiankach ste tiež prvý krát, ako ste spokojná s
 kvalitou pretekov a ich organizáciou?

V prvom rade musím povedať, že Topoľčianky dýchajú neopakovateľnou
 atmosférou historických žrebčínov Európy. Neviem si predstaviť miesto
 na organizovanie medzinárodných záprahových pretekov, ktoré by touto
 atmosférou konkurovalo Topoľčiankam. Prekrásna jazdiareň, nádherné
 prírodné prostredie a okolité chovateľské objekty ma doslova
 fascinovali. Čo sa týka organizácie pretekov, bola vynikajúca.
 Kompletne vybudovaný areál závodiska vytvoril atmosféru veľkých
 pretekov. Všade veľa kvetov, moderné prekážky a vynikajúca
 infraštruktúra. To všetko Topoľčiankam zaručuje, že v budúcnosti máte
 veľkú šancu na usporiadanie „ešte väčších“ medzinárodných pretekov.
 Som rada, že som tu mohla rozhodovať a rada sa vrátim opäť o rok./

 Herbert Schöninger (Rakúsko), delegovaný FEI ako asistent hlavného
 stewarda.

Prísne oko stewarda kontrolovalo dianie na pretekoch. Vaša pracovná
 náplň začala už v stredu kontrolou areálu, ustajňovacích priestorov a
 kolbísk. Aký je Váš názor na preteky?

Steward musí byť prísny, ale samozrejme spravodlivý (smiech).
 Všetko klapalo tak, ako malo. Vytvorili ste kvalitné podmienky.
 Samozrejme, ešte stále je čo vylepšovať. Netreba však zaspať na
 vavrínoch. V Topoľčiankach som objavil jednu ohromnú devízu, s ktorou
 sa napríklad boríme v Rakúsku ale aj v iných krajinách pri
 organizovaní záprahových pretekov – je ňou priestor. Dostihové
 závodisko je príkladom viacúčelového využitia priestoru: dostihy,
 záprahy, chovateľské podujatia, a to sa Vám skutočne podarilo. Dobré
 meno v organizovaní týchto pretekov Vám v budúcnosti určite zaručí
 vysokú účasť zahraničných jazdcov. A o to hlavne ide./

 Andor Dallos ( Maďarsko ) riaditeľ štátneho žrebčína Szilvásvárad.

Pán riaditeľ, Szilvásvárad je už tradične stálym účastníkom
 topoľčianskych pretekov. Ako hodnotíte z Vášho pohľadu tohtoročné
 preteky v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi.

 Účasť našich záprahov na týchto pretekoch vyplýva z dlhoročných
nadštandardných a korektných vzťahov s Topoľčianskym žrebčínom. Sám
 som v Topoľčiankach jazdil a rád sa sem vraciam. Úroveň podujatia sa z
 roka na rok zvyšuje vysokým tempom. Sami organizujeme každoročne
 záprahové preteky, takže viem čo obnáša organizácia a príprava
 takýchto pretekov. Za všetko snáď iba jeden moment ktorý sa mi
 naskytol pri prekážke č. 2 v maratóne. Jazdec zavadil o jeden z
 hlavných stĺpov v prejazde a vylomil ho, čím sa prekážka stala
 neprejazdnou. Zrazu ani neviem odkiaľ vynorili sa stroje, ľudia a o
 niekoľko minút bolo všetko v poriadku. Práca personálu mi pripadala
 ako v boxe formuly 1, každý vedel čo má robiť a kde je jeho miesto. Na
 mnohých pretekoch by to znamenalo prerušenie a následne množstvo
 nepríjemných situácií. Celá organizácia bola na vysokej úrovni od
 ustajnenia až po rýchle, takmer okamžité výsledkové listiny.
 Blahoželám organizátorom a teším sa na budúci ročník.


 /Ďakujeme za rozhovor./


Vytlačiť   E-mail