Na slovíčko.... KRISTÍNA FLAKOVÁ – jazdkyňa Národného žrebčína “Topoľčianky“ š.p.

Kristína Flaková pracuje v Národnom žrebčíne už od roku 2001. Venuje sa výcviku mladých koní, drezúrnemu a parkúrovému jazdeniu a je zároveň súčasťou Klasickej topoľčianskej školy. V sezóne 2019 opätovne obhájila titul Drezúrny jazdec roka a jej zverenec lipicanský žrebec Conversano VI-47 taktiež opakovane potvrdil svoje kvality ako Drezúrny kôň roka. Prinášame Vám s ňou krátky rozhovor.

Tvoje najväčšie športové úspechy si dosiahla predovšetkým v drezúre a to s lipicanským žrebcom Conversanom VI-47 z chovu Národného žrebčína. Ktoré sú pre teba najcennejšie?

Vážim si každý jeden úspech s každým koňom, ale je pravda, že so Sauronom (Conversano VI-47) sme toho dosiahli veľmi veľa. Dá sa povedať, že sme mali úspešné športové sezóny za posledných 5-6 rokov. Mimoriadne si cením zlato z Majstrovstiev Slovenska v roku 2017, máme dve strieborné (2018, 2016) a dve bronzové (2019, 2015) medaile v kategórii seniorov. Sauron zvíťazil v celoslovenskom rebríčku drezúrnych koní a získal titul Drezúrny kôň roka 2019, 2018, 2017 a 2015. V roku 2014 obsadil druhé miesto a v roku 2016 tretie miesto. Ja som získala prvenstvo medzi drezúrnymi jazdcami v roku 2019, 2018, 2017, 2015 a 2014. Za toto nádherné obdobie som nesmierne vďačná.

Tak to je naozaj krásna zbierka. Aké máte plány do budúcna? Je nejaká ďalšia méta, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

Vždy je kam sa posunúť, a vždy je na čom pracovať.  Sauron má tento rok 15 rokov, verím, že máme pred sebou ešte niekoľko krásnych spoločných sezón. Bez ohľadu na športovú kariéru si želám, aby bol v prvom rade zdravý.

Prezraď niečo o ňom, aký je, ako sa s ním pracuje?

Najviac si na ňom cením jeho skvelý charakter a pracovitosť. Myslím, že sú to najdôležitejšie povahové vlastnosti pre dobrého športového koňa. Je učenlivý, pomerne rýchlo prechádzal jednotlivými úrovňami až po T. Radi by sme sa posunuli ešte vyššie, v tréningu na tom pracujeme, tak uvidím, ako to pôjde.

V drezúrnom obdĺžniku ťa vídať aj s druhým lipicanom na úrovni T. Prezraď niečo aj o ňom.

Áno, to je Siglavy XI-14. Tiež preteká na úrovni T a má zopár štartov aj vyššie, na úrovni TT. Ovláda všetky cviky do grand prix. Pôsobí hlavne v Topoľčianskej klasickej škole, je výborný lévadista. (lévada-cvik nad zemou v klasickej škole). Práve s ním som získala prvú medailu na majstrovstvách Slovenska, bronz v roku 2011. Nalsedovné dva roky – 2012 a 2013 – sme to zopakovali. V roku 2018 obsadil druhé miesto v celoslovenskom drezúrnom rebríčku.

Dostať sa na takú úroveň zrejme nie je jednoduché. S kým trénuješ?

Výrazný športový posun som pocítila, keď nám Národný žrebčín umožnil trénovať s uznávaným maďarským jazdcom a trénerom Gyula Dallosom. Je to nie len veľký odborník s nespočetnými skúsenosťami, ale aj úžasný človek. Okrem rád, ako technicky vylepšiť jednotlivé cviky, nás veľa naučil o seba-disciplíne, vytrvalosti, ale predovšetkým o jazdení „s hlavou“. Trénujeme s ním od roku 2011 a myslím, že sa to pozitívne prejavilo na výkonoch všetkých drezúrnych koní a jazdcov v Národnom žrebčíne.

Pripravuješ aj nejaké mladé drezúrne nádeje?

Mám v tréningu troch mladých lipicanských žrebcov rôznej úrovne. Jeden je pred výkonnostnými skúškami a zvyšní dvaja sú na úrovni L-S. Okrem športovej drezúry sa snažím pripravovať aj lipicany do štvorylky a Klasickej topoľčianskej školy. Je to ešte všetko ďaleká pesnička, uvidíme, ako to dopadne. Pracujem aj s dvoma slovenskými teplokrvníkmi, zatiaľ pretekali na úrovni L, máme rozpracované cviky do S.

Okrem drezúry sa venuješ aj parkúrovému skákaniu. Ako to vyzerá s tvojimi zverencami tu?

Trénujem s dvoma kobylami, jedna je 9 ročná, minulý rok sme skákali na úrovni 130cm. Získali sme zlatú medailu na Majstrovstvách západoslovenskej oblasti. Druhá kobylka je tento rok 5 ročná, sezóna 2020 bude jej prvá športová. Avšak vzhľadom na situáciu na Slovensku a vo svete v dôsledku koronavírusu nad všetkým visí otáznik. Tak uvidíme čo nám čas prinesie.

Poďme teraz k Tvojim jazdeckým začiatkom. Ako to vlastne celé začalo? Pochádzaš z jazdeckej rodiny?

Z jazdeckej rodiny nepochádzam, ale od malička ma kone priťahovali. Neviem prečo. Môj prvý kontakt so živým koňom, respektíve poníkom bol v ZOO v Bojniciach, keď som bola ešte dieťa. Serióznejšie som sa začala jazdeniu venovať, keď som mala asi 12 rokov. Navštevovala som jazdecký oddiel vo Vítkovciach pri Topoľčanoch, ktorý viedol pán Slezák. Tam som sa naučila základy. Oddiel sa neskôr presunul do Kuzmic. Chodievali sme tam spolu s bratom. Vždy keď sa mu nechcelo, alebo nemohol ísť kvôli iným povinnostiam, rodičia ma nechceli pustiť samú, aj keď som bola najstarší súrodenec. Strašne ma to vždy hnevalo. Po skončení strednej školy som sa zamestnala v Motešiciach a tu som aj absolvovala svoje prvé parkúry.  Po necelých dvoch rokoch som zmenila zamestnávateľa a nastúpila do Národného žrebčína, kde som doteraz.

Aké boli začiatky v Národnom žrebčíne?

Hlavnou pracovnou náplňou v žrebčíne je predovšetkým práca s mladými koňmi a ich príprava na výkonnostné skúšky. Keď som nastúpila, tak okrem mladých koní som dostala aj 6 ročnú kobylu, ktorá už mala nejaké parkúry za sebou. Neskôr som s ňou išla aj svoje prvé majstrovstvá v skoku na koni. Začala som teda ako parkúrový jazdec, k drezúre som sa dostala trošku neskôr. Dopomohlo mi založenie Klasickej topoľčianskej školy, ktorá si vyžadovala drezúrnu prípravu lipicanov a tak som postupne začala s nimi aj pretekať. Drezúrne základy som dostala od vtedajšieho vedúceho jazdiarne pána Kohúta a neskôr chodil trénovať pán Kelemen. Teraz trénujeme s Gyula Dallosom, ako som už spomínala.

Keďže máš možnosť pracovať s viacerými plemenami koní, v čom vidíš plusy a v čom mínusy lipicanov v porovnaní s teplokrvnými drezúrnymi koňmi?

Vo všeobecnosti sú lipicany psychicky odolnejšie v porovnaní s teplokrvnými koňmi. To znamená, že ľahšie zvládajú náročnosť tréningov, dá sa od nich vyžadovať viac a tým aj rýchlejšie napredujú. Ľahšie zvládajú zhromaždenie, pomerne rýchlo sa naučia cvalové piruety, piaf a pasáž. Celkovo sú dosť učenliví. Za hlavné mínus považujem ich chody. Žiaľ, tradičný lipican nedisponuje typickými drezúrnymi chodmi v porovnaní so športovými drezúrnymi koňmi. Vie to však kompenzovať technickým predvedením tých náročných cvikov a dohnať to na bodovom hodnotení. O to viac ma tešia všetky tie úspechy, ktoré som s lipicanmi dosiahla a že sme dokázali konkurovať teplokrvným koňom šľachteným špeciálne pre drezúru.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa ďalších úspechov.

• Conversano VI-47 - Drezúrny kôň roka 2019, 2018, 2017, 2015 Conversano VI-47 - Drezúrny kôň roka 2019, 2018, 2017, 2015
• Kristína Flaková a Conversano VI-47 Kristína Flaková a Conversano VI-47
• S Conversanom VI-47 v maďarskom Fóte S Conversanom VI-47 v maďarskom Fóte
• S Panaviou na M ZSO SJF S Panaviou na M ZSO SJF
• Siglavy XI-14 predvádza lévadu Siglavy XI-14 predvádza lévadu
•