História záprahového športu v Národnom žrebčíne “Topoľčianky“

Ján Mihók s prísediacim Jánom UhreckýmZáprahový šport, ako neodmysliteľná súčasť testácie lipicanských koní, má v Národnom žrebčíne dlhú tradíciu, spojenú priamo z chovom tohto najtypickejšieho záprahového plemena monarchie. Aj keď oficiálna testácia lipicanských žrebcov prebiehala v španielskej dvornej jazdiarni vo Viedni, pohybové, charakterové a výkonnostné vlastnosti žrebcov a kobýl sa testovali aj v Topoľčiankach už od roku 1922. Avšak, v tomto období neexistovala  žiadna norma, ktorá by upravovala systém testácie. Zmena nastala v 50tych rokoch minulého storočia, kedy sa presne špecifikovali skúšky výkonnosti pre mnohostranne úžitkové kone. Tie boli neskôr doplnené športovou testáciou vybraných jedincov. Systém testovania koní v tejto forme zotrval prakticky až dodnes.

V roku 1947 sa začali písať dejiny záprahového športu v Topoľčiankach, keď Ján Mihók začal spriahať viaczáprahy. V 60-tich rokoch obletela celý svet snímka legendárneho 12-záprahu topoľčianskych lipicanských kobýl s Jánom Mihókom na kozlíku. Stal sa učiteľom všetkých československých záprahových jazdcov. Na povolanie bol nesmierne hrdý a na kone, s ktorými pracoval nedal nikdy dopustiť. Viac ako 30 rokov bol v hierarchii kočišov na prvom mieste, bol osobný kočiš desiatich riaditeľov žrebčína. Aj pre to mu patrí čestné miesto v hipologickej expozícii, kde fotogalériu dopĺňa aj jeho osobný bič.   Ján Mihók spolu s Jánom Uhreckým sa neskôr začali venovať dvoj a štvorzáprahom a prezentovali žrebčín na mnohých neoficiálnych ukážkových pretekoch. Až v 70tych rokoch minulého storočia sa začali organizovať oficiálne súťaže s medzinárodnými pravidlami. Jazdci z Topoľčianok na nich nikdy nechýbali.

V šľapajach Jána Mihóka a Jána Uhreckého pokračoval legendárny František Hrúzik. Počas svojej športovej kariéry sa okrem záprahov venoval aj dostihom, parkúru, drezúre a tiež military. V roku 1960 sa zúčastnil doposiaľ ako jediný Slovák na olympiáde (v Ríme) práve v jazdeckej disciplíne military. V roku 1961 mu bol za jeho športové výkony udelený titul „Majster športu“. Od roku 1970 sa venoval lipicanským štvorzáprahom. Ako reprezentant Československa absolvoval doma aj v zahraničí 12 súťaží štvorzáprahov, z toho 5 krát zvíťazil  a 7 krát sa umiestnenil. Jeho prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo so štvorzáprahom lipicanských kobýl  v roku 1980 v Lipici pri príležitosti 400. výročia založenia žrebčína a vzniku plemena lipican.

Nasledovníkom Františka Hrúzika sa stal František Kunský, ktorý sa začal venovať súťažnému jazdeniu s dvojzáprahmi a v roku 1990 sa stal majstrom bývalého Československa. Dosiahol mnoho významných úspechov na národnej a medzinárodnej úrovni. Trikrát sa stal majstrom Slovenska (1994, 1995, 1997). Zúčastnil sa štyroch majstrovstiev sveta, v roku 1993 v americkom Losam, 1995 v poľskej Poznani, 2001 v nemeckom Riesenbecku a 2003 vo francúzskom Paríži. Za štvornásobnú účasť na majstrovstvách sveta je držiteľom bronzového odznaku FEI. Bol prvým slovenským reprezentantom na majstrovstvách sveta a preto sa stal predjazdcom vo všetkých troch disciplínach na majstrovstvách sveta 2013 v Topoľčiankach. 

Od roku 1998 začal za Národný žrebčín Topoľčianky jazdiť jeden z najlepších a najskúsenejších záprahových jazdcov, Pavol Baláž. Šesťkrát sa stal majstrom Slovenska, pre NŽ získal osem titulov „Záprahové kone roka“ a štyrikrát reprezentoval Topoľčianky na svetových šampionátoch. Najväčším jeho úspechom bolo 4. miesto v parkúre na Majstrovstvách sveta 2003 vo Francúzsku. Za svoju 7-násobnú účasť na majstrovstvách sveta mu bol udelený zlatý odznak medzinárodnej jazdeckej federácie FEI.

Na základe dlhoročných skúseností ako reprezentant, národný rozhodca a staviteľ tratí sa medzi významné osobnosti záprahového športu na Slovensku radí aj Pavol Gašpar. S teplokrvnými koňmi jazdil od roku 1995 a od roku 2006 s lipicanmi. Bol stabilným jazdcom topoľčianskeho družstva. Medzi jeho najväčšie úspechy patria majstrovské tituly Slovenska v roku 1996, 2001 a 2013. V kategórii jednozáprahov sa zúčastnil na Majstrovstvách sveta v Ríme v roku 2006. S dvojzáprahom štartoval na Dunajsko – Alpskom pohári 2004 v Grevene. Celkovo sa zúčastnil štyroch Majstrovstiev sveta dvojzáprahov – 2005 Salzburg, 2007 Warka, 2009 Kecskemét  a  2013 v Topoľčiankach, kde oficiálne ukončil svoju športovú kariéru. Dodnes je aktívnym činovníkom Slovenskej jazdeckej federácie, pôsobí ako tréner, rozhodca a staviteľ tratí v záprahoch a v parkúre.

Národný žrebčín ako základňa kvalitných záprahových koní a jazdcov, organizuje medzinárodné preteky od roku 1993. Do roku 2002 sa tieto športové podujatia konali v priestoroch objektu Breziny. Následne bolo rozhodnuté, že atraktívne priestory topoľčianskej dostihovej dráhy budú využité aj pre záprahový šport. Úlohou hlavného staviteľa bol poverený Pavol Gašpar. Za pomerne krátke obdobie dokázal vybudovať dômyselnú a jedinečnú trať, ktorá spĺňa najprísnejšie kritéria medzinárodných záprahových súťaží, na ktorých sa zúčastňuje špička domácich a medzinárodných jazdcov.

Jedným z najúspešnejších a stále športovo aktívnym reprezentantom v záprahoch je Miroslav Matúška. Záprahovému športu sa venuje od roku 2004. Svojimi výkonmi naznačil svoj veľký talent a perspektívu už na svojich prvých majstrovstvách sveta v Salzburgu v roku 2005, kde obsadil 30. miesto. Celkovo sa zúčastnil  ôsmych Majstrovstiev sveta dvojzáprahov (2005, 2007, 2009, 2011, 2013, 2015, 2019), jedných Majstrovstiev sveta jednozáprahov (2006) a štvorzáprahov (2008). So štvorzáprahom sa zúčastnil aj Svetových jazdeckých hier v Normandii v roku 2014. Vo svetovom rebríčku Top Driver Award dosiahol v roku 2018 4.miesto. Je držiteľom niekoľkých titulov Majstra Slovenska. V roku 2017 bol za svoje výkony ocenený zlatým odznakom Slovenskej jazdeckej federácie. V roku 2006 spriahol štrnásťzáprah a v roku 2011 šestnásťzáprah  lipicanských plemenných žrebcov.

Skúsenosťami aj vekom najmladší je Jozef Mašír. Záprahy jazdí od roku 2012. Jeho debut na Majstrovstvách sveta bol práve v Topoľčiankach v roku 2013. Odvtedy sa kvalifikoval a zúčastnil ešte jedných Majstrovstiev sveta a to v maďarskom Kecskeméte v roku 2015. Je držiteľom bronzovej medaily z Majstrovstiev Slovenska v roku 2020.

Krátke obdobie sa športovému zapriahaniu venoval aj Ján Bíro. Špecializoval sa na jednozáprahy. V roku 2017 získal na Majstrovstvách Slovenska zlatú medailu.

Majstrovstvá sveta dvojzáprahov 2013 v Topoľčiankach

Majstrovstvá sveta sú považované za absolútny vrchol záprahových športových podujatí. Konajú sa každé dva roky, vždy v inej hosťujúcej krajine. Zúčastňuje sa ich približne 70 záprahov z 20 - 25 krajín, spolu 200 – 250 koní. Súťaží sa v troch čiastkových záprahových disciplínach – drezúra, maratón a parkúr.

Na základe dlhoročných skúseností, vynikajúcej infraštruktúry a podmienok pre organizovanie záprahových podujatí požiadal Národný žrebčín Topoľčianky 25. októbra 2011 Medzinárodnú jazdeckú federáciu FEI o možnosť organizovať Majstrovstvá sveta v kategórii dvojzáprahov v roku 2013. Projekt Majstrovstiev sveta v Topoľčiankach bol predložený  a prerokovaný na zasadnutí Medzinárodnej jazdeckej federácie FEI v novembri 2011 v Rio de Janeiro a do finále sa dostali dvaja kandidáti – slovinský Národný žrebčín Lipica a slovenský Národný žrebčín Topoľčianky. Dňa 8. 6. 2012 na zasadnutí v Lausanne, Svetová jazdecká federácia FEI rozhodla v prospech Národného žrebčína Topoľčianky, čím sa vôbec po prvýkrát v histórii konali Majstrovstvá sveta v jazdeckej disciplíne na území Slovenska. Termín podujatia šestnástych Majstrovstiev sveta bol určený na 28. augusta – 1. septembra 2013. “. Do Národného žrebčína prišlo bojovať  73 súťažiacich s 209 koňmi z 23 krajín sveta. O titul Majstra sveta v kategórii družstiev  zápolilo až 21 národov.

Slovenskí jazdci vzorne reprezentovali svoju krajinu. Minikrajina v počte dvojzáprahov  dokázala splniť prísne kvalifikačné podmienky, postaviť na štart maximálny počet 4 štartujúcich za krajinu a zostaviť trojčlenné družstvo. V rámci družstiev spomedzi 21 krajín skončili na 11. mieste. V kategórii jednotlivcov si najlepší výsledok odniesol Miroslav Matúška, ktorý skončil na celkovej 21. priečke. Pavol Gašpar obsadil 43. miesto, Pavol Baláž 57. miesto a debutant Jozef Mašír 69. miesto.

Úspechom Slovenska nebola len účasť jazdcov a družstva počas majstrovstiev sveta. Najväčším chovateľským úspechom topoľčianskych chovateľov sa stala prezentácia plemena koní lipican v tejto náročnej športovej disciplíne. Štvrtina koní, ktoré štartovali v Topoľčiankach, boli zástupcovia tohto najstaršieho kultúrneho európskeho  plemena koní. Potešiteľným faktom pre domácich organizátorov je, že z 53 štartujúcich lipicanov až 13 pochádzalo z chovu Národného žrebčína Topoľčianky, š.p. Nie je to zvyčajné, skôr výnimočné aby jeden žrebčín mal takéto vysoké zastúpenie svojich odchovancov na majstrovstvách sveta.  Mená koní narodených v Národnom žrebčíne figurovali na výsledkových listinách majstrov sveta v kategórii jednotlivcov, družstiev i umiestnených. Opäť sa potvrdil fakt, že topoľčianske lipicany sú konkurencieschopné nielen v rangu vlastného plemena. Vynikajúco obstáli aj v konkurencii tzv. moderných športových plemien koní ako KWPN, nemeckých, holandských, francúzskych plemien. Aj to patrí k obligátnym devízam topoľčianskeho chovu s tradíciou, s jasne formulovanými cieľmi a pravidlami.

Toto podujatie sa právom považuje za historický míľnik v dianí nielen Národného žrebčína, ale celého Slovenska. Preto bola v roku 2015 slávnostne otvorená nová časť hipologickej expozície, ktorá je venovaná Majstrovstvám sveta dvojzáprahov 2013 v Topoľčiankach. Podrobne dokumentuje celý priebeh pretekov rovnako ako aj náročnú prípravu trvajúcu niekoľko mesiacov. Pri tejto príležitosti  bola do života uvedená aj knižná publikácia, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu nie len pre organizátora, FEI činovníkov a pretekárov, ale i pre všetkých, ktorí boli súčasťou tohto podujatia, či už ako členovia jednotlivých národných ekíp, alebo návštevníci. Obsahuje bohatý obrazový materiál, štartovné i výsledkové listiny, štatistické údaje a stručné charakteristiky všetkých štartujúcich. Autormi sú riaditeľ Národného žrebčína Topoľčianky Ing. Michal Horný, PhD., bývalý úspešný reprezentant Československa v parkúrovom skákaní a niekdajší riaditeľ plemenárskeho podniku Albertovec a národného žrebčína Kladruby nad Labem Ing. Milan Vítek a popredný fotograf koní a jazdeckých podujatí Ing. Dalibor Gregor.

Legendárne viac-záprahy

Osobitnou pýchou Národného žrebčína sú reprezentačné viac-záprahy plemenných žrebcov. Žrebce dokážu len ťažko ovládať svoje emócie, podliehajú im rovnako ako aj prísnej hierarchii, v ktorej existujú. Za asistencie tímu ľudí nie je problém spriahnuť oveľa viac koní vrátane kobýl, valachov a aj žrebcov. Avšak viac-záprah plemenných žrebcov, ktorý dokáže ovládať jeden jediný človek, je v odborných chovateľských kruhoch vysoko cenený. Odzrkadľuje nielen vysokú chovateľskú profesionalitu, ale aj samotný výcvik koní. Deklaruje to ich charakter, geneticky zakódované vlastnosti vysokej chovateľskej hodnoty.

Spriahnutie legendárneho 12-záprahu lipicanských kobýl v roku 1960 priekopníkmi Jánom Mihókom a Jánom Uhreckým dalo základ záprahovému jazdeniu v Topoľčiankach. Ten prekonal v roku 2001 František Kunský trinásť-záprahom lipicanských plemenných žrebcov. O päť rokov  neskôr, keď žrebčín oslavoval svoje 85. výročie založenia, predstavil verejnosti svoju najväčšiu pýchu – štrnásťzáprah lipicanských plemenných žrebcov vedený Miroslavom Matúškom. Avšak, v roku 2011, pri príležitosti 90teho výročia založenia bol aj tento čin prekonaný exhibíciou až šestnásť-záprahu lipicanských plemenných žrebcov opäť vedený Miroslavom Matúškom.

View the embedded image gallery online at:
https://nztopolcianky.sk/informacie/clanky/1198-historia-zaprahoveho-sportu-v-narodnom-zrebcine-topolcianky#sigProId3622244193

Vytlačiť   E-mail