NOVÁ ARABSKÁ KRV PRE NÁRODNÝ ŽREBČÍN TOPOĽČIANKY

História chovu arabského plnokrvníka na Slovensku sa začala neoficiálne písať od sedemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1973 importoval topoľčiansky žrebčín z Egyptskej arabskej republiky originálne arabské plnokrvníky za vyše 3,5 milióna devízových korún zo Štátneho žrebčína El Zahraa. Cieľom importov bolo ďalšie skvalitnenie shagya-arabského, ako aj arabského plnokrvného chovu. Importované boli štyri žrebce a 6 plemenných kobýl.

Žrebce sa uplatnili predovšetkým v cielenej krvnej výstavbe topoľčianskeho shagya-arabského stáda, ktoré bolo v podstate postavené na radoveckom chove s obmedzeným podielom arabskej plnokrvnej krvi. Cieľom šľachtenia bolo zabudovať potrebný podiel arabského plnokrvníka do životaschopného potomstva s dobrými konštitučnými vlastnosťami. To sa aj podarilo. Žrebec TOBROK (Anter – Tanta, 1966, línia Gamil El Kebir - 1870) zanechal v žrebčíne 140 potomkov. V chove pôsobilo po ňom niekoľko žrebcov a plemenné chovné shagya-arabské kobyly, ktoré sa stali elitou chovného jadra. Jeho syn HAMADAN (Tobrok – Felfela, 1980) sa stal otcom vynikajúcich plemenných kobýl ocenených na medzinárodných šampionátoch, ale aj otcom plemenného žrebca UNIKÁT (Hamadan – El Hamza, 1989),  ktorý pôsobil v chove žrebčína.

Rovnako sa uplatnili aj ostatné importované žrebce ako WATANI (Sharhasi – Bedour, 1968), KASR EL NIL (Tuhotmos – Bint El Nil, 1971) a HOSAM (Wadi – Wasila, 1973). Importované kobyly sa aktívne zúčastnili požadovanej krvnej prestavby shagya-arabského stáda. Dodnes ich krv figuruje v pôvodoch shagya-arabských a arabských plnokrvných koní narodených v Topoľčiankach.

Takmer polstoročie po prvých importoch, ktoré založili chov arabského plnokrvníka na Slovensku sa Národný žrebčín na základe úspešnej spolupráce zo Štátnym žrebčínom Marbach (Nemecko) rozhodol nakúpiť dve plnokrvné arabské kobyly. Tie svojim pôvodom nadväzujú na prvé importy do Národného žrebčína a ich korene siahajú k významným predstaviteľom Štátneho egyptského žrebčína El Zahraa.

ŽREBČÍN MARBACH A JEHO HISTÓRIA CHOVU ARABSKÝCH PLNOKVNÝCH KONÍ

Žrebčín Marbach má stáročnú tradíciu chovu týchto vzácnych koní. V roku 1491 gróf Eberhart im Bart zriadil žrebčín v Oberfelde pri Marbachu. Okrem koní, ktoré pochádzali z jeho dvorného žrebčína v Einsiedel pri Tübingene (1460) nakupoval kone zo Svätej zeme, Uhorska, Sedmohradska, či Turecka. V polovici 16-teho storočia sa žrebčín presťahoval do Marbachu. Chov koní v Marbachu sa prvýkrát spomína v listine z roku 1554. V roku 1590 stanovil vojvoda Ludwig chovný ciel produkcie jazdeckých koní. Za týmto účelom boli zakúpené andalúzske, anglické a berberské žrebce. Cieľom tejto šľachtiteľskej a dlhoročnej práce bol vznik plemena württemberský teplokrvník.

V roku 1817 bol žrebčín Marbach povýšený na Štátny žrebčín Württemberského kráľovstva.

V roku 1816 prišla do Württemberska zo Sýrie prvá arabská plnokrvná kobyla. Volala sa Murana I. Kráľ Wilhelm I., ktorého pripomína fontána kobýl na nádvorí žrebčína, s ňou založil súkromný žrebčín vo Weile pri Esslingene. Bol to vôbec prvý chov arabských plnokrvných koní mimo Orientu. Ešte aj dnes nájdeme v Marbachu kone siahajúce svojim pôvodom k tejto kobyle. V chovateľskej snahe bol Wilhelm I. podporovaný aj svojou manželkou Catherine. Jedným z najznámejších žrebcov tohto chovu bol Bairactars (1813).

 Svoje uplatnenie v chove získal Bairactars  až v roku 1918. Od roku 1820 do roku 1824 bol Bairactars v službách kráľa ako vynikajúci jazdecký kôň. V roku 1825 bol zaradený za hlavného plemenného žrebca a pripúšťal prevažne importované arabské kobyly. Bol veľmi plodný a zanechal po sebe viac ako 200 potomkov. Uhynul na koliku 17. februára 1839. Bol tak výnimočný, že aj samotný kráľ sa o ňom zmieňuje vo svojich spomienkach. Jeho kostra bola venovaná veterinárnej škole v Stuttgarte a v 80-tych rokoch minulého storočia bola prevezená do žrebčínskeho múzea Offenhausen (neďaleko Marbachu), kde je vystavená dodnes.

Kráľ Wilhelm I. vo svojom testamente nariadil udržanie plemena arabských plnokrvných koní. Jeho pravnučka Pauline zu Weid po svetovej hospodárskej kríze však už nedokázala samostatne viesť žrebčín a v roku 1932 ho odovzdala do správy Štátneho žrebčína Marbach.

Vráťme sa ale ešte k slávnym žrebcom žrebčína, okrem žrebca Bairactars to boli aj žrebce Hadban Enzahi, ktorému bol v žrebčíne umiestnený pomník a žrebec Gharib (1970, vraník), ktorý rovnako ako prvé importy žrebcov Tobrok a Kasr El Nil patrí k vyhľadávanej línii arabských plnokrvných koní Gamil El Kebir (1870).

VZÁCNE PÔVODY IMPORTOVANÝCH KOBÝL

Dňa 15.6.2022 boli do Národného žrebčína dovezené dve plemenné arabské plnokrvné kobyly NIDA (17.4.2008) a NAYANA (12.3.2012). Obe hnedky pochádzajú z otcovej strany z línie Saklavy I (1886) a z matkinej strany patria k rodine El Dahma (1880). Dovezené boli žrebné po žrebcovi egyptského chovu Nasheed Al Amal Hoor (2010, Gamil El Kebir,1870). Ten je osvedčeným plemenníkom z línie žrebcov, tak ako slávny  marbachský žrebec Gharib, ktorý bol priamym synom Antera (otec legendárneho žrebca Tobrok). Zarážajúca je aj podobnosť tohto žrebca so žrebcom Tobrok. Jeho dlhé meno možno preložiť ako „Báseň nádeje“.

Žrebec Gharib sa vyskytuje aj v pôvodoch oboch dovezených kobýl, čo je dobrá správa pre topoľčianskych chovateľov vzhľadom k upevneniu vzácnych génov a prechovanosti budúceho potomstva.

Chov arabského plnokrvníka v Národnom žrebčíne bude aj naďalej pokračovať na základe už otestovaných rodičovských párov – originálnych egyptských plnokrvných koní pochádzajúcich zo Štátneho žrebčína El Zahraa a Štátneho žrebčína Marbach. Nadväzuje na chovateľskú tradíciu a zámer prvých importovaných koní. Vo svojej spermobanke vlastní inseminačné dávky žrebca Tobrok. Momentálne v chove pôsobia jeho dvaja synovia, žrebec 105 Tobrok III (Suleiman, vraník, 2014) a 110 Tobrok IV (Uzaar, hnedák, 2014). V roku 2020 bola do chovu zaradená originálna arabská kobyla 838 Udeema (Nadeem B – 719 Unia, 2016), ktorá svojim pôvodom smeruje k  egyptským predkom. A nádejne sa rysuje aj dorast. Zaujímavým pre chov v budúcnosti by mohol byť žrebček narodený v roku 2000 - Utan (Tobrok III – Unia) a to nielen svojim pôvodom ale aj atraktívnym a vyhľadávaným sfarbením – vraník.

• Momentka hlavy kobyly 871 Nayana Momentka hlavy kobyly 871 Nayana
• Ušľachtilá hlava kobyly 872 Nida Ušľachtilá hlava kobyly 872 Nida
• Plemenná kobyla 872 Nida (Ins Allah-Nureddina), 2008 Plemenná kobyla 872 Nida (Ins Allah-Nureddina), 2008
• Plemenná kobyla 871 Nayana (Al Lahab-Napirai), 2012 Plemenná kobyla 871 Nayana (Al Lahab-Napirai), 2012
• Otec budúcich žreibät Nasheed Al Amal Hoor (Hafez Al Ahd-Rashdan), 2010 Otec budúcich žreibät Nasheed Al Amal Hoor (Hafez Al Ahd-Rashdan), 2010
• Plemenný žrebec 151 Tobrok, narodený 31.8.1966 v Žrebčíne El ZAHRAA, Egypt Plemenný žrebec 151 Tobrok, narodený 31.8.1966 v Žrebčíne El ZAHRAA, Egypt
• Plemenný žrebec 105 Tobrok III (Suleiman, vraník, 2014) Plemenný žrebec 105 Tobrok III (Suleiman, vraník, 2014)
• Plemenný žrebec 110 Tobrok IV (Uzaar, hnedák, 2014) Plemenný žrebec 110 Tobrok IV (Uzaar, hnedák, 2014)
• Kobyly Nayana a Nida na chovnom objekte Rybník s vedúcim chovu koní Ing. Samuelom Sokolom (v strede) a pracovníkmi Jozefom Červeným (vľavo) a Štefanom Slukom (vpravo) Kobyly Nayana a Nida na chovnom objekte Rybník s vedúcim chovu koní Ing. Samuelom Sokolom (v strede) a pracovníkmi Jozefom Červeným (vľavo) a Štefanom Slukom (vpravo)
•  

FOTO:
Archív NŽ “Topoľčianky“, š.p.
Archív Štátneho žrebčína Marbach