Festival lipicanov v Lipici 2023

Na 17.zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré sa konalo 28.novembra až 3.decembra 2022 v Maroku v meste Rabat, bol prvok „Tradície chovu koňa plemena Lipican“ prijatý do zoznamu na ochranu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Bola to medzinárodná nominácia ôsmich európskych krajín - Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko – ktorá zdôraznila spoločné dedičstvo spájajúce spoločenstvá a štáty na národnej a medzinárodnej úrovni. Hlavným koordinátorom celého procesu nominácie bolo Ministerstvo kultúry Slovinskej republiky a žrebčín Lipica.

Žrebčín Lipica patrí medzi najstaršie žrebčíny v Európe. Jeho história je úzko spätá s Habsburgovcami. Bol založený v roku 1580 arcivojvodom Karolom II., tretím synom cisára Ferdinanda I. Skutočnosťou je, že španielske kone sa vtedy považovali za ideálne a oblasť, kde teraz sídli žrebčín sa svojim terénom a klímou najviac podobala tej španielskej. Preto bola Lipica vybratá ako miesto pre budúci dvorný žrebčín. Po novovybudovaní priestorov bolo v roku 1581 v Španielsku zakúpených 24 chovných kobýl a šesť plemenných žrebcov. Postupne sa podarilo vyšľachtiť inteligentné, učenlivé, elegantné a v neposlednom rade veľmi krásne plemeno lipican. Za čias vlády cisárovnej Márie Terézie sa lipican sformoval tak, ako ho poznáme dnes. Chov koní bol prioritou medzi úlohami a záujmami jej manžela.

V ďalších storočiach prešiel žrebčín turbulentnými obdobiami poznačenými napoleonskými vojnami a tiež dvomi svetovými vojnami. Tieto roky boli charakteristické bojom o záchranu žrebčína, plemenných kníh a zachovanie chovu plemena lipican. V 50tych rokoch 20.storočia sa tu začalo rozvíjať drezúrne jazdenie, ktoré vyústilo do založenia klasickej jazdeckej školy Emilom Šulganom, niekdajším riaditeľom žrebčína Topoľčianky. Okrem drezúry, rozmach zaznamenalo aj záprahové jazdenie. Renovácia priestorov a jazdeckých plôch umožnila Lipici stať sa dejiskom Majstrovstiev sveta v záprahoch v rokoch 2011 a 2017. Pravidelne organizujú medzinárodné podujatia v drezúre a v záprahoch.

Dnes patrí žrebčín Lipica medzi najväčšie pýchy Slovinska a je obľúbeným turistickým cieľom. Turisti majú v areáli aj mnoho iných možností – zahrať si golf, tenis, navštíviť kasíno, galériu, a počas toho môžu byť ubytovaní v jednom z dvoch hotelov patriacich k žrebčínu.

Žrebčín Lipica každoročne organizuje Deň lipicanov. Ten tohtoročný bol venovaný prijatiu prvku „Tradície chovu koňa plemena lipican“ do svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Bolo to dvojdňové podujatie konané 20.-21. mája 2023. Súčasťou bol bohatý sprievodný program, v ktorom si každý návštevník našiel to svoje. Záujemci mohli sledovať ukážky podkúvania, vypustenie stáda na pastvinu, záprahové ukážky, tréning klasickej školy alebo výstavu fotografií zúčastnených krajín, ktoré sa použili v nominačnom spise. Na svoje si prišli aj tí najmenší. Bublinová šou, vozenie na poníkoch a  iné zábavné aktivity spestrili tento jazdecký festival.

Do hlavného programu prijali pozvanie žrebčíny zo všetkých krajín nominácie. Národný žrebčín Topoľčianky nemohol chýbať. Divákom sa predstavil slávnostným 5-záprahom, ktorý bol zložený z troch čiernych a dvoch bielych lipicanských žrebcov pod vedením Miroslava Matúšku. Elegantnosť v sedle predviedli Václav Macek so žrebcom Neapolitano XIV-17 a Peter Vančo so svojim čiernym zverencom Conversanom XIII-47. Okrem predvedenia ostatných žrebčínov mohli diváci sledovať vystúpenie mažoretiek, štvorylku Lipickej klasickej školy s mladými žrebcami a ukážky cvikov nad zemou. Súčasťou bola aj záprahová štvorylka zložená z pozvaných žrebčínov.

Zápis prvku „Tradície chovu koňa plemena lipican“ do svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je jednoznačne dôležitý míľnik v chove lipicana v celej Európe. Týmto počinom sa posilnili sociálno-kultúrne väzby medzi komunitami z rôznych krajín. Spoločné dedičstvo tohto prvku vytvára potenciál spájať ľudí cez hranice, spolupracovať na základe spoločného systému vedomostí a hodnôt v rôznych oblastiach, ktoré sú vzájomne prepojené v ich ochranárskych potrebách.