Často krát sa stretávam
s názorom, že poznať históriu je zbytočné, veď sú to veci čo sa už stali,
dnes sa už žije úplne inak. Všetko má však svoju postupnosť, každá vec mala
svojho predchodcu. Hlúpi sa učia z vlastných chýb a múdri z chýb
a skúseností iných. Skúsenosti získavame aj poznaním dejín. To platí
všade, tiež v jazdectve a v chove koní.
Pohľad do takejto histórie ponúka hipologické múzeum v Topoľčiankach, jediné svojho druhu na Slovensku a Národný žrebčín má tú česť spravovať ho. Nachádzajú sa v ňom jedinečné hodnoty, o ktoré by bol hriech nepodeliť sa s verejnosťou.
Samozrejme, väčšina exponátov sa týka života žrebčína, ktorý bol od roku 1921 ústredňou chovu koní na Slovensku. Od tohto obdobia sa zachovalo mnoho vzácností týkajúcich sa jazdeckého športu a vôbec všetkého, čo sa koní týkalo. Zbierali sa aj pomocou obyvateľov Topoľčianok, deti a vnuci jazdcov ponachádzali v pivniciach ešte veľa zaujímavých vecí. Je tu mnoho druhov postrojov, sediel, iného výstroja pre kone, kočov, zahŕňajúc aj koč T.G.Masaryka. Koniarsky život zobrazuje mnoho čiernobielych fotografií, dokonca aj zariadená izbička jazdcov, kováčska a sedlárska dielňa. Dôkazom umiestnení sú medaile, diplomy, stužky, poháre. Chovatelia tu nájdu rodokmene jednotlivých línií, slávne kone, chovateľské odcenenia.
O múzeum sa stará žijúca legenda slovenského jazdectva František Hrúzik. Jeho rozprávanie tvorí ďalšiu časť múzea, pretože jeho pamäť siaha takmer 80 rokov dozadu. Zastaví sa pri čiernobielych fotkách a rozpráva Vám, čo sa vtedy stalo, čo kto povedal, pretože on bol väčšinou pri tom, keď sa to fotilo.
Múzeum privítalo už nejednu vzácnu návštevu, medzi inými prezidentov SR, veľvyslancov, ministrov, ale aj osobnosti kultúrneho života, napríklad Petra Dvorského, Dicka Francisa.
Treba sa poponáhľať do Topoľčianok, aby ste si pána Hrúzika stihli vypočuť, kým sa nerozhodne definitívne odísť do dôchodku.
https://nztopolcianky.sk/informacie/clanky/163-oplati-sa-vidie-kusok-historie-spoluitia-loveka-s-koom#sigProId77fd382dcc