V rodine Jany Liškovej (Kostolnej) láska k drezúre pretrvala dodnes

   Tentoraz sme sa zhovárali s niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska a Československa v drezúre, ktorá svoje úspechy žala v rokoch osemdesiatych pod vedením známeho jazdca a trénera z Topoľčianok – Dominika Pružinského. Ako si spomína na drezúru vtedy a ako ju vidí dnes sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Ako ste sa dostali k jazdeckému športu? Rozhodli ste sa od začiatku  pre drezúru?
          „ Kôň a pes „ bol mojím snom  od malička , ako mnohých malých dievčat. Mne sa však  naozaj splnil. Bývali sme blízko pri jazdiarni  , a preto som mala možnosť chodiť „ obzerať si  kone  spoza plota“.  Ako 12 ročnú ma moji rodičia prihlásili do jazdeckého oddielu v Piešťanoch  , ktorý bol zameraný hlavne na parkúrove skákanie . Jedného dňa nám bolo oznámené  ,že  do oddielu príde trenovať  zaslúžilý  majster športu Dominik Pružinský . Drezúrne jazdenie sa mi veľmi nepáčilo,lebo sa mi zdalo pomalé a nudné. Pán Pružinský si postupne obzeral jazdcov a chcel si niekoho vybrať na drezúrne jazdenie. Jedného dňa sme mali skokovú hodinu a ja som jazdila na koni Reskátor. Po skoku som spadla ,ale ihneď som vyskočila a koňa potrestala. A práve tento moment sa mi stal osudným , pán Pružinský si ma vybral na drezúru ....         
-    Vašim trénerom bol Dominik Pružinský – ako si na neho spomínate?
Veľmi ťažko sa mi odpovedá na túto otázku. Viete, keď od 12. do 23 rokov denne, niekedy aj 2x   prísne a korektne , veľa krát aj s humorom,  trénujete s človekom, pre ktorého kone a milovaný jazdecký šport  znamenal veľa, je to určite veľká forma výchovy ,disciplíny  ,nadhľadu ,ktorá mi veľmi  pomohla neskôr v štúdiu medicíny a dnes ako práce lekárky.
Pan Pružinský dbal na to ,že v drezúre je  dôležitá súhra alebo  harmónia  troch bytostí -  kôn, jazdec a tréner . A práve ja som mala to veľke šťastie  učit sa s koňom „tancovať“ pod jeho vedením.
-    Ktoré kone a ktoré úspechy Vám zostali v pamäti?
Môj prvý drezúrny kôn bol Orion ( NŽ Topoľčianky) ,ktorý ovládal cviky olympiskej drezúry t.j.Grand Prix Špecial ,alebo ako hovorieval pan Pružinský“Orion vyštudoval vysokú školu a bol  profesor“.Orion bol naozaj učiteľom drezúry. S Orionom sme sa zúčastnili   mnohých suťaží  na Slovensku a v Čechách.
Napr.2 miesto Majstrovstvá Českoslovenka.  Druhý  koník bol Vezuv (NŽ Topolčianky), s ktorým sme sa taktiež pravidelne  zúčastňovali  mnohých súťaží. S Vezuvom sme dosiahli 4  krát  titul Majster Slovenska a 3 krát titul Majster Československa.
-    Aká bola drezúra vtedy a aká je podľa Vás dnes?
Ťažko sa mi porovnáva drezúra na Slovensku pred 20 rokmi a dnes, pretože žijeme dlhšie v Rakúsku vo Viedni a skôr by som vedela zhodnotiť drezúrne jazdenie v Rakúsku.
Drezúra je dnes určite omnoho ďalej ako pred 20 rokmi, hlavne možno vďačiť chovným staniciam, ktoré dokážu vychovať  kone s neuveriteľným talentom pohybu ,čo je v drezúre veľmi dôležité.Tieto kone su priam prešlachtené a pripravené na prácu v obdĺžniku.
Taktiež moderná výstroj,hlavne sedlo, dokáže jazdcovi veľmi pomôcť .V žiadnom prípade sa nedajú porovnavať podmienky a možnosti pred 20 rokmi a dnes, ale aj tak si myslím, že hlboké jazdecké umenie a  princíp drezúreho jazdenia tj.priviesť koňa k olympískym cvikom alebo ako hovorieval pan Pružinský „ nechať koňa vyštudovať vysokú školu“ ostal rovnaký dodnes a ostane navždy . A preto s hlbokou úctou si spomínam  na pána Dominika Pružinského.
Na Slovensko do Piešťan, kde som trénovala s pánom Pružiským chodievame v lete cez prázdniny s koňmi oddychovať ,a pretože sa mi tento areál podarilo pred niekoľkými rokmi odkúpiť, venujeme sa celá rodina intenzívne koňom naďalej.
-    Pri koňoch ste zostali dodnes, hlavne prostredníctvom Vašej dcéry, ktorá je tiež verná drezúre. Ako sa jej darí v tomto športe?
Moja dcéra Klaudia začala jazdiť aktívne od jej 8 rokov na  prvom koni Orlando.Dnes má Klaudia 14.rokov a  jej druhého koňa 7.ročného Rubina (Rubin-Royal,Rubinstein) ,s ktorým štartovala na mnohých súťažiach v Rakúsku v kategorii L. V roku 2008  získala 2. miesto na Majstrovstvách Viedne, 1. miesto v družstvách   na Majstrovstvách Viedne ,v roku 2009 dosiahla na  CDN-B St.Pölten – veľa prvých  miest s hodnotením 7,4-7,9, CDN-B Baden- prvé miesta s hodnotenim 7,6-7,8   .....  a teraz sa pripravujeme na Majstrovstvá Viedne v októbri.
-    Kde a ako trénuje?
Klaudia je 6 rokou  členkou Junge Reiter Elite vo Viedni ,kde  jazdí a denne trénuje. Často sme predtým chodievali do Topoľčianok  ,a  samozrejme sme boli položiť kvety na hrobe pána Pružinského . Vždy som ho pritom prosila,  „aby mi pomohol nájst trénera pre Klaudiu“,tak ako ma to učil. A viete,že sa nám to aj  splnilo! Dnes Klaudia jazdí uz 6 rokov u pána Franza Kapauna, ktorý bol členom španielskej jazdeckej nádvornej školy  (Die Spanische Hofreitschule )so sídlom vo Viedni. Pán Franz  Kapaun priviedol veľa koní na uroveň Grand Prix Špecial a dnes odovzdáva denne ,s veľkou trpezlivosťou svoje skúsenosti Klaudii s Rubinom.
-    V júli ste sa s dcérou zúčastnili drezúrnych majstrovstiev Slovenska v Topoľčiankach. Ako hodnotíte úroveň tejto jazdeckej disciplíne u nás?
V obdľžniku sa predviedlo veľa pekných koní a taktiež mnohé úlohy boli predvedené presne a korektne.Veľmi sa mi páčilo, že sa dbalo na kontrolu uzdenia po každej úlohe.
Taktiež výborný terén v jazdiarni  pomohol  koňom  ukázať ich pohyb a talent . Samozrejme musím spomenúť  nádhernú  atmosféru areálu v Topoľčiankach, ustajnenie koní ,hala , jednoducho storočná architektúra jazdiarne, ktorú určite môže závidieť veľa areálov vo svete.  Drezúrnemu jazdeniu na Slovensku môžem želať hlavne  viac a viac jazdcov, ktorý sa prídu zúčastniť podujatia ako sú Majstrovstvá Slovenska, a taktiež  mladých jazdcov, aby bolo možné raz v budúcnosti vytvoriť triedy na Majstrovstvách Slovenska  ako sú : deti, juniori ,mladí jazdci a dospelí , ktoré zatiaľ pre nedostatočný počet prihlasených nie je možné vytvoriť,  a preto jazdci  súťažia v spoločnej kategórii. 
-    Máte nejaký odkaz pre slovenských drezúrnych jazdcov?
 Drezúrne jazdenie je z môjho pohľadu naročné v tom,  že niekedy jazdec má pocit , že bol nespravodlivo hodnotený v obdľžniku,  mal dostať viac bodov.... To je bohužiaľ súčasť drezúry . Každý z nás to vyskúšal a často si aj poplakal. Preto drezúru treba jazdiť , jazdiť, jazdiť ! Trpezlivo, s pokojom a s láskou so svojím kamarátom koníkom.Tešiť sa, čo nové sa naučím  zajtra. Nenechať sa odradiť. Aj keď úspech dlho, dlho neprichádza ,verte, že raz určite príde!

Ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám a Vašej dcére veľa ďalších úspechov!

• Jana Lišková Jana Lišková
• J. Lišková a D. Pružinský J. Lišková a D. Pružinský
• Klaudia Kostolná Klaudia Kostolná
• Sledovanie drezúrnej úlohy Sledovanie drezúrnej úlohy
• J. Lišková J. Lišková
•