Po dlhoročnom projekte uzrela svetlo Sveta vedecká kniha o lipicanoch

Po dlhoročnom projekte uzrela svetlo Sveta vedecká kniha o lipicanoch  Kniha financovaná európskou komisiou vďaka projektu vznikla v spolupráci univerzity Viedeň pod vedením profesora Brema, univerzity Ľubľana (prof. Habe), univerzity Budapešť (prof. Bodó) a medzinárodnej lipicanskej federácie LIF. Materiál pre knihu sa zbieral od roku 1996 predovšetkým na území žrebčínov Piber, Lipica, Topoľčianky, Szilvásvárad, Monterotondo, Djakovo, Beclean a Simbata de Jos. Táto vysokohodnotná vedecká práca skúma pôvod, históriu, genetiku až k stupňu príbuzenstva a rodokmene lipicanov z dohromady 21 krajín. Vedci tiež vypracovali návrhy minimalizácie stupňa príbuzenstva a zaoberali sa vývojom farieb a tvorbou melanómov u lipicanov.

Kniha bola odprezentovaná 11. apríla v hale Španielskej jazdeckej školy vo Viedni. Dostupná je zatiaľ len v nemeckom jazyku.

 

Štvorylkoví jazdci z Topoľčianok na návšteve vo Viedni

  Na pozvanie riaditeľa žrebčína Piber Dr. Maxa Dobretsbergera boli naši jazdci hosťami v Španielskej jazdeckej škole vo Viedni pri rannej práci s lipicanskými žrebcami. Tréning trval dve hodiny, pričom sa v hale vystriedali štyri „loty“ žrebcov po polhodine. Súčasťou tréningu bola aj práca na ruke a cviky nad zemou.

  Jazdci neopakovali žiaden cvik viac ako dvakrát. Kone sa nenudili a vysokomotivovaní vykonávali všetko s chuťou. Ako sme sa aj neskôr dozvedeli od vedúceho „Stallmeistra“ Johannesa Hammingera, ktorý nás sprevádzal stajňami, hlavnou podmienkou pri tréningu koní je „aby hlava zostala v poriadku“. Lipicany chodia každý rok na prázdniny do letných stajní na Heldenbergu. Tu trávia dva mesiace vo výbehoch a na krokových vychádzkach pod sedlom do terénu. Je to plnohodnotný oddych od vystúpení a od haly v centre Viedne.

  Všetko sa podriaďuje individualite koňa od krmiva, cez uzdy a sedla na mieru (premeriava sa po dvoch rokoch kvôli zmene osvalenia) až po výber susedov vo vedľajších boxoch. Kone majú dokonca aj vodu z vlastnej studne, ktorá je vhodnejšia ako tá z mestského vodovodu a koliky sú tu veľmi zriedkavé. Kone vystupujú v plnej sile a zdravé do 25 rokov a dožívajú sa samozrejme viac.

  Naši jazdci sa vrátili do Topoľčianok s novou motiváciou a chuťou do tréningu. Dúfajme, že sa tu raz zrodí podobná tradícia ako vo Viedni.


Vytlačiť   E-mail