NÁRODNÝ ŽREBČÍN SI PRIPOMENUL 90-TE VÝROČIE ZALOŽENIA

NÁRODNÝ ŽREBČÍN SI PRIPOMENUL 90-TE VÝROČIE ZALOŽENIA

Najväčší štátny chov koní na Slovensku oslavoval. Dňa 6. augusta si pracovníci Národného žrebčína, široká odborná i laická verejnosť z domova a zahraničia pripomenuli 90 rokov od založenia Národného žrebčína Topoľčianky. Súčasťou osláv bol Národný šampionát všetkých plemien koní , ktorý sa uskutočnil 5. augusta.

Z HISTÓRIE ...

Topoľčianky sa vyznačujú bohatou minulosťou, veď v historických prameňoch sa spomínajú už v r. 1293. Sú tu aj dôkazy, ktoré dokumentujú, ako sa od roku 1561 mestečko rozvíjalo. Na severnom konci Topoľčianok sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaná národná kultúrna pamiatka – monumentálny klasicistický kaštieľ, lovecký zámok, jazdiareň  a ďalšie. 

Topoľčiansky kaštieľ viackrát zmenil majiteľov a prešiel viacerými prestavbami a rekonštrukciami. Od r. 1890 patril kaštieľ arcivojvodovi Karolovi Ľudovítovi Habsburgovi, ktorý ho aj s majetkami daroval synovcovi Jozefovi Augustovi Habsburgovi. Po prvej svetovej vojne kaštieľ aj majetky pripadli Československej republike. Kaštieľ slúžil v r. 1923-1953 ako letné sídlo prezidenta ČSR. Posledný majiteľ J. A. Habsburg zriadil v Tríbečských lesoch zvernicu s najväčšou rozlohou na Slovensku.

Chov koní na území Slovenska bol riadený v rámci Uhorska, kde územie Slovenska tvorilo piatu chovateľskú oblasť. Šľachtenie teplokrvných plemien koní a produkciu žrebcov pre potreby zemského chovu zabezpečovali štátne žrebčíny v Mezohögyesz (1784), Bábolna (1790), Radovec ,  Kiszber (1853), Kopčany (1765).

Plemenitbu v chove koní zabezpečovali žrebčínce. Na území Slovenska plemenitbu v chove koní zabezpečovali žrebčínce Bojná (1855), presunutý po vybudovaní do Nitry (1900), Rimavská Sobota (1884) a Prešov (1859). Žrebčíny aj žrebčínce boli zariadenia vojenského charakteru a  v r. 1900 pôsobilo v žrebčíncoch 383 plemenných žrebcov /196 anglických polokrvných, 56 noniusov, 54 arabských, 46 lipicanských a 31 huculských a ostatných žrebcov. Na území Slovenska, okrem viacerých súkromných žrebčínov, pôsobil len Dvorný žrebčín Kopčany, zabezpečujúci kočiarové kone pre viedenský dvor a šľachtu.

Veľkou pohromou pre chov koní v Európe bola prvá svetová vojna. Porážkou Rakúsko – uhorskej monarchie a jej rozpadom vznikli nové následnícke štáty. Vznikla tiež Československá republika. Zrušením žrebčincov ešte pred vytvorením ČSR prevažná väčšina plemenných žrebcov bola presunutá do Maďarska a na Slovensku zostali len menej kvalitné žrebce. Zo 486 žrebcov, ktoré pôsobili na Slovensku, zostalo len 161 menej kvalitných žrebcov. Urýchlene bola obnovená činnosť žrebčincov Nitra a Prešov. Chýbajúce počty plemenných žrebcov pre zemský chov na Slovensku doplňovali nákupom od súkromných chovateľov a presunom z Čiech. Presun a nákup plemenných žrebcov z Maďarska nebol možný z politických dôvodov. V r. 1922 v rámci žrebčincov Nitra a Prešov pôsobilo už 331 plemenných žrebcov. Vypracovaná bola nová koncepcia, ktorá sa premietla do celého chovu koní. Jediný dvorný žrebčín na Slovensku bol zrušený ešte v roku 1826. Slovensko zostalo bez žrebčína, ktorý by zabezpečoval produkciu plemenných žrebcov pre žrebčince, a tým aj pre potrebu zemského chovu koní.

 VZNIK NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Po dlhších odborných diskusiách, rozboroch a analýzach, rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva ČSR bol zriadený 15.10.1921 Štátny žrebčín Topoľčianky.

 Úlohou žrebčína pri založení bolo chovať a pre potreby zemského chovu produkovať plemenné žrebce plemien – arab, lipican, nonius, anglický polokrvník a hucul. Až na anglického polokrvníka, ktorý sa začal chovať v žrebčíne od roku 1961, sa ostatné plemená koní v Topoľčiankach začali chovať r. 1921. Pri svojom vzniku žrebčín z bývalého habsburského majetku prevzal budovu jazdiarne, ktorá tvorila základ chovu koní.

V rokoch 1922 – 1928 boli postupne dobudované chovateľské zariadenia na objektoch Breziny, Hostie, Rybník a Krásny Majer, ktoré boli vhodne zakomponované do okolitej prírody a svojim urbanistickým riešením slúžia ku cti vtedajších projektantov a staviteľov. Obdivuhodná je vhodnosť riešenia zoohygienických  a veterinárnych požiadaviek pre chov koní.

SÚČASNOSŤ

V súčasnosti podnik hospodári na 1 000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, z čoho je 480 ha ornej, ostatné sú lúky a pasienky.

Celá poľnovýroba, osevné postupy a voľba plodín je zameraná na produkciu kvalitných jadrových a predovšetkým objemových krmív a krmovín pre približne 550 kusové stádo koní. Základom výživy je kvalitný ovos, seno, slama a trávna senáž. Intenzívna starostlivosť je venovaná kvalite pastvín, zloženiu trávnych zmesí, systému ošetrovania a využívania  pasením. Napriek suchému letu žrebčín disponuje dostatočným množstvom krmív a krmovín pre zimné obdobie.

Doplnkovou živočíšnou výrobou je chov hovädzieho dobytka čiernostrakatého nížinného plemena pre produkciu mlieka a chov oviec.  V roku 2000 bol chovu priznaný štatút „Šľachtiteľský chov“. Za posledné roky dosahuje úžitkovosť nad 8 500 kg mlieka za normovanú laktáciu.

Hlavným poslaním Národného žrebčína je však chov koní.

Dnes je NŽ Topoľčianky, š.p.  špecializovaným a jedinečným zariadením na chov koní tradičných a športových plemien. Hlavnou úlohou v chove tradičných plemien je konzervácia genofondu, uchovanie génových rezerv v tradičnom type, s dostatočným počtom chovných jedincov, pri zachovaní priaznivého pomeru v líniovom a rodinnom zastúpení. Chov tradičných plemien koní (lipican, shagya arab a hucul), v poňatí chráneného chovu nesmie podliehať módnym trendom doby (aj keď krátkodobým: farba, základné telové miery, typ, extrémna výkonnosť), pretože by chov nadobudol u uvedených plemien formu „komerčnú“ a stratil by strategický význam uchovania a konzervácie genotypu budovaného hipologickými odborníkmi v NŽ Topoľčianky  po desaťročia.

Národný žrebčín, š.p. Topoľčianky sa právom zaradil medzi významné chovateľské centrá chovu koní. V súčasnosti chová 570 kusov koní piatich plemien, čím sa stal európskou raritou, pretože ostatné európske chovy sa úzko špecializujú na jedno plemeno. O vysokej kvalite produkovaného materiálu v Mekke chovu koní na Slovensku svedčí záujem chovateľov o produkty žrebčína, hlavne zo zahraničia.

 

Národný žrebčín Topoľčianky chová Slovenského teplokrvníka, Arabského plnokrvníka a tri tradičné  plemená: Lipican, Shagya arab a Hucul. Uvedené tradičné plemená koní boli v roku 1993 zaradené medzi génové rezervy koní, ktoré sú chránené nie len na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí a z hľadiska zachovania biodiverzity boli zahrnuté aj do chránených plemien v organizácii FAO. Významným faktom pre existenciu žrebčína bol rok 2007, kedy vstúpila do platnosti novela zákona o štátnom podniku, a o prevode majetku štátu na iné osoby, čím je ochránený pred privatizačnými a likvidačnými hrozbami.

Národný žrebčín, š.p. Topoľčianky je  poverený vedením plemenných kníh pre plemená lipican, hucul, shagya-arab a arabský plnokrvník. Vedie centrálnu evidenciu koní na Slovensku. Tá je ako jediná inštitúcia oprávnená vystavovať potvrdenia o pôvode všetkých uznaných plemien koní na Slovensku. Národný žrebčín je aktívnym členom všetkých európskych a svetových organizácií, ktoré pri daných plemenách združujú najvýznamnejšie národné autority chovateľských a šľachtiteľských centier a zväzov:

 

      ISG -           Internationale Shagya-araber Gesellschaft,  pre Shagya - arabské kone,

      LIF -            Lipizzan International Federation,  pre Lipicanov

      HIF -           Huzul International Federation, pre Huculov

WAHO –          World Arabian Horse Organization, pre Arabských plnokrvníkov

 

 Žrebčín aktívne spolupracuje s uznávanými vedeckými a poľnohospodárskymi inštitúciami. Na pôde žrebčína bolo vypracovaných množstvo odborných, vedeckých doktorandských a diplomových prác. Od roku 2004 je Národným žrebčín školiacim centrom pre výchovu mládeže v oblasti chovu koní a jazdectva a školiacim centrom pre domácich a zahraničných študentov v oblasti inžinierskeho a doktorandského vzdelania.

Okrem svojej funkcie chovateľského a športového zariadenia plní aj úlohu kultúrno-spoločenského centra. Každoročne Topoľčianky navštívi mnoho vzácnych oficiálnych štátnych návštev, zahraničných hostí i turistov, čím NŽ Topoľčianky pozitívne reprezentuje nie len historicko-kultúrnu úroveň rezortu Ministerstva pôdoshospodárstva, ale aj Slovenska. 

            Každoročne brány NŽ Topoľčianky prekročí viac ako 50 000 návštevníkov. Okrem koní, možnosti jazdy na koni a v koči, je obrovským lákadlom jedinečná hipologická expozícia chovu koní, v ktorom je sústredených viac ako 3000 artefaktov z bohatej histórie a súčasnosti  chovu koní Národného žrebčína Topoľčianky.

NÁRODNÝ ŠAMPIONÁT VŠETKÝCH PLEMIEN KONÍ

            Pri príležitosti svojho jubilea usporiadal Národný žrebčín v spolupráci so Zväzom chovateľov koní Národný chovateľský šampionát všetkých plemien koní. Na šampionáte sa zúčastnilo 140 koní od majiteľov z celého Slovenska, pričom reprezentovali až trinásť plemien. Okrem tradičných plemien ako hucul, shygya-arab, lipican, furioso, nonius, boli hodnotené aj westernové plemená koní, alebo aj frízske kone. Kone hodnotila medzinárodná komisia posudzovateľov a hodnotiteľov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky. Víťazom Národného šampionátu koní v Topoľčiankach sa stal plemenný žrebec, predstaviteľ plemena FURIOSO, menom 3692 Furioso XXXIV „Red Fernet“, narodený v roku 2003 (majiteľ: Ing. Katarína Žiaková, Bzince pod Javorinou). Druhé miesto osadila chladnokrvná kobyly Norika muránskeho typu so Štátnych Lesov Dobšiná menom 227 LENKA a tretie miesto získal plemenný žrebec Nonius: 3711 Nonius XXIX „JEM“, narodený v roku 2001 vo vlastníctve Ing. František Nagy, Vydrany. V sobotňajšom galaprograme bol celkový šampión RED FERNET predvedený svojou jazdkyňou MVDr. Zuzanou Hollou. Šampionát ukázal veľa pozitívnych prvkov v napredovaní chovu koní na Slovensku. Úroveň predvádzania a pripravenosti koní bola vysoká, čo slúži ku cti všetkých chovateľov a majiteľov. Pozitívom je aj dobrá a prospešná spolupráca medzi Národným žrebčínom a Zväzom chovateľov koní na Slovensku pri organizovaní tohto podujatia, čo sa v poslednom období stáva pravidlom

 

KRÁSA A UŠĽACHTILOSŤ DOSTALA ZELENÚ V SOBOTU

 Vyvrcholením dvojdňových osláv bol sobotňajší galaprogram, ktorý sa konal na dostihovej dráhe Národného žrebčína Topoľčianky. Počasie organizátorom mimoriadne prialo a pritiahlo do areálu - doslova malého konského mestečka na dostihovej dráhe tisícky návštevníkov a množstvo domácich a zahraničných hipologických odborníkov. Tribúny vytvorili „kotol“ a tak si mohol každý návštevník v takmer päť hodinovom konskom galaprograme vychutnať krásu a ušľachtilosť najstarších spoločníkov človeka – koní. Práve koňom bol venovaný galaprogram v ktorom sa okrem domácich jazdcov a koní prezentovali aj sesterské zahraničné štátne žrebčíny ako Lipica (Slovinsko), Bábolna (Maďarsko), Szilvasvárad (Maďarsko), Kladruby nad Labem (Česká republika), či Hortobágy (Maďarsko). Žrebčíny prišli do Topoľčianok s tým najlepším, čo môžu ponúknuť.

Slávnostný galaprogram otvoril minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Šimon Zsold, ktorého v sprievode riaditeľa Národného žrebčína Topoľčianky Michala Horného priviezol reprezentačný štvorzáprah ťahaný lipicanskými žrebcami. V príhovore pán minister vyzdvihol výsledky chovateľskej a športovej reprezentácie a postavenie Národného žrebčína Topoľčianky v širokom medzinárodnom meradle. Nezabudol vyzdvihnúť a poďakovať sa mnohým generáciám pracovníkov, ktorých úsilie, vedomosti a um zúročuje Národný žrebčín dodnes.

SHAYGYA-ARABSKÉ KONE Z BÁBOLNY

K histórii chovu Národného žrebčína neodmysliteľne patrí plemeno vytrvalých, najviac portrétovaných – shagya – arabských koní. Slávnostný úvod galaprogramu patril vstupu práve Shagya-arabských koní z Bábolny, ktorých krv koluje v takmer v každom plemene a zúčastnili sa výstavby jednotlivých rázov a plemien súčasných koní. Dodnes tvoria populáciu, ktorá sa významnou mierou zúčastňuje tvorby koloritu európskych genetických zdrojov. Iniciatívou najslávnejšieho kapitána Bábolny Tibor Pettkó-Szandtnera bolo založenie skupiny bábolňanských pozaunistov, ktorý sa stali známymi všade v Európe.  V programe sa predstavili v elegantných husárskych uniformách z roku 1867.

ŠTVORYLKA

Tradície sú sväté, nemenné a  pretrvávajú veky. Oficiálne štátne návštevy, návštevy prezidentov, diplomatov, ministrov a poslancov otvára v Národnom žrebčíne „ŠTVORYLKA“. Pripomína Vám to tanec? Áno tanec lipicanov, koní ktoré spríjemňovali život šľachty, stali sa ozdobou „baroka“ a symbolom doby.

Topoľčianska štvorylka nechýba na špeciálnych vystúpeniach doma i v zahraničí. Naši jazdci so štvorylkou vystupovali takmer po celej Európe. Významným predstavením Topoľčianskej školy s lipicanskými žrebcami sa stala „Mega štvorylka“, ktorú odjazdili v nemeckom Mannheime pri príležitosti večerného „galaprogramu Majstrovstiev sveta v parkúrovom skákaní“. 80 žrebcov, rôznych plemien z 15 štátnych žrebčínov a z 9 krajín Európy vytvorilo štvorylku, ktorá sa stala svetovým rekordom. V podaní ôsmych jazdcov na lipicanských žrebcoch nechýbala ani na úvodnom otvorení osláv.

NÁRODNÝ POKLAD Z ČESKEJ REPUBLIKY

Starokladrubský kôň je jediným pôvodným českým plemenom koní, ktorý svojím významom prekračuje hranice republiky. Je tiež genetickým zdrojom ČR.
Národný žrebčín Kladruby bol založený v roku 1579, kedy cisár Rudolf II nechal povýšiť pôvodnú konskú oboru v Kladruboch nad Labem na cisársky dvorný žrebčín. Starokladrubkí beluši boli pôvodne využívaní na ceremoniálne účely cisárskeho dvora a starokladrubskí vraníci slúžili vysokým cirkevným hodnostárom. Plemeno vzniklo na podklade koní starošpanielských  a starotalianských koní. Starokladrubský  kôň patrí k českým národným pokladom a preto bol v r. 1995 vyhlásený za kultúrnu pamiatku ČR.

Národný žrebčín Kladruby sa v programe predstavil s reprezentačným šesťzáprahom kladrubských belušov, ktorý viedol majster oprát Peter Vozáb a Pas De Deux v dámskych sedlách, na vraníkoch, predviedli amazonky Iva Hejlová a Kateřina Neumannová.

FRAKY A BIELE PERLY

Ďalší vstup patril opäť jazdkyniam z Národného žrebčína Topoľčianky. Vo frakoch a s bielymi koňmi sa predstavili Kristínka Flaková s Favorym XI-35 a Michaela Horná so slovenskou teplokrvnou kobylou Lusitánia v küre. Lusitánia (po Lapaz z matky Lord Inci Tatus 20, nar. 2002) bola do drezúrneho oddelenia zaradená v roku 2008.

Ukážku práce na dlhej oprati predviedla Kristínka Flaková s lipicanským žrebcom Favory XI-35. Tento žrebec patrí k úspešným predstaviteľom plemena lipican v Národnom žrebčíne, je otestovaný v záprahoch, športovej drezúre a klasickej topoľčianskej škole.

 

KRÁSA JE VEČNÁ

Lipica (Slovinsko) je domovským žrebčínom Lipicanov. Prvé plemenné kobyly a žrebce boli v roku 1921 premiestnené z Lipice do Topoľčianok. Kontinuita chovu za zachovala aj v podmienkach veľkochovu Národného žrebčína Topoľčianky. „Krása je večná“ – hlása motív štátneho žrebčína LIPICA dodnes. V zrkadlovom jazdení, ktoré je obrazom súhry jazdeckej dvojice sa predstavili jazdci z Lipice Fabris Ladislav na plemennom žrebcovi  Maestoso Slavina XIX a Blokar Marko so žrebcom Maestoso Canissa XXII.

Lipica sa predstavila v ďaľšom vstupe spolu s topoľčianskymi jazdcami v klasickej španielskej škole. Španielska jazdecká škola bola založená v roku 1572 pre vzdelávanie šľachty v jazdeckom umení. Jej súčasné sídlo, Zimnú jazdiareň v barokovom type navrhol a postavil Josef Emanuel Fischer v rokoch 1729 až 1735. Okrem vzdelávacej funkcie slúžila zároveň ako testačné stredisko pre mladých lipicanských žrebcov, ktoré po jej úspešnom absolvovaní odchádzali ako plemenné žrebce do dvorného žrebčína Piber. Testovala sa tu sila, obratnosť, inteligencia, vytrvalosť a učenlivosť týchto koní. Klasická škola v Lipici bola založená v 60-tych rokoch minulého storočia bývalým riaditeľom topoľčianskeho žrebčína Emilom Šulganom. Topoľčianky si museli počkať vyše 40 rokov, aby v roku 2003 vznikla klasická škola aj v tunajšom žrebčíne. Tímy dvoch štátnych žrebčínov predviedli doslova jazdecký koncert a tak kapriole, pasáži, kurbete, leváde, pesáde a ďalším cvikom tlieskali tisícky nadšených návštevníkov.

 

REPREZENTAČNÝ KÁDER A ZÁPRHAOVÝ ŠPORT

Záprahový šport, ako neodmysliteľná súčasť testácie lipicanských koní má v Národnom žerbčíne dlhú tradíciu, spojenú priamo z chovom tohto najtypickejšieho záprahového plemena monarchie.

                Aj keď oficiálna testácia lipicanských žrebcov prebiehala v španielskej dvornej jazdiarni vo Viedni, pohybové, charakterové a výkonnostné vlastnosti žrebcov aj kobýl sa testovali aj v Topoľčiankach už od roku 1922. Aj keď v tomto časovom období ešte neexistovala žiadna norma, ktorá by upravovala systém testácie výkonnosti koní, pracovníci žrebčína napriek tomu sledovali aj tieto vlastnosti. Svedčia o tom vzácne záznamy v plemenných knihách založených v roku 1921, kedy takmer 80 % chovnej populácie importovanej z materského žrebčína Lipica bolo otestovanej nielen pod sedlom ale aj v záprahu. V záznamoch nachádzame informácie o charaktere koní v záprahu, ich pohybe, kadencii a akcii a samozrejme spoľahlivosti v záprahu.

                Možno konštatovať, že práve v tomto čase boli položené základy výberu rodičovských párov na základe  zhodnotenia vlastností, tak dôležitých pre ďalší rozvoj dnes už známeho športového vozatajstva. Od 50 rokov minulého storočia sa systém testácie uberal na základe absolvovania  predpísaných skúšok výkonnosti pre mnohostranne úžitkové kone, ktorý bol neskôr doplnený športovou testáciou vybraných jedincov a zotrval prakticky dodnes. K lipicanom sa pripojila testácia slovenského teplokrvníka v záprahovom športe, kedy sa jednoznačne potvrdila všestrannosť topoľčianskych teplokrvných koní.

                Od roku 1993 sa pravidelne v Topoľčiankach konajú medzinárodné záprahové preteky. Tie naberajú správny kurz a získavajú si pevné postavenie v medzinárodnom kalendári. Začiatky tohto športu siahajú v Topoľčiankach do 60. rokov minulého storočia. Záprahové preteky sa od roku 1993 do roku 2002 konali v priestoroch objektu Breziny. V roku 2002 bolo rozhodnuté, že atraktívne priestory topoľčianskej dostihovej dráhy budú využité aj pre záprahový šport. Úlohou hlavného staviteľa bol poverený Pavol Gašpar. Za pomerne krátke obdobie dokázal vybudovať dômyselnú a jedinečnú trať, ktorá spĺňa najprísnejšie kritéria medzinárodných záprahových súťaží, na ktorých sa zúčastňuje špička domácich a medzinárodných jazdcov, ktorých môžeme vídať aj na Majstrovstvách sveta v jednotlivých vozatajských disciplínach.

                V záprahovej ukážke sa predstavil reprezentačný káder Národného žrebčína v záprahovom jazdení: Miroslav Matúška, Pavol Gašpar, Martin Zákršmíd a Jozef Hrouda. Jazdci a kone splnili kvalifikačné kritéria pre účasť na Majstrovstvách sveta v dvojzáprahoch, ktoré sa budú konať vo francúzskom Conti. Návštevníci im potleskom zapriali veľa šťastia.

ROMANTIKA  Z HORTOBÁGYSKEJ PLANINY

Uhorská pošta patrí k najatraktívnejším ukážkam z práce čikošov. Číkoši z Hortobágy sa predstavili ako zruční pastieri, pevne, ale s láskou ovládajúce svoje kone. Vrcholom bola ukážka takzvanej „Koch-päťky“, ktorá pripomínala pravú romantiku Hortobágyskej planiny. V maďarskom štýle bolo spriahnutých 5 koní a na zadných dvoch koňoch stál číkoš Sándor Kormános, ktorý mal v ruke „karikáč“ a poháňal záprah. Tejto náročnej disciplíne sa v Maďarsku  venuje čoraz viac priaznivcov. Predvedenie výkonov „číkošov“ nebolo len spestrením podujatia, ale zároveň  adrenalínovou ukážkou, ktorá vyvolala v radoch divákov nadšené ovácie.

STARÝ RÍM A KLASIKA

Pozvanie Národného žrebčína do galaprogramu veľmi rád prijal aj štátny žrebčín Szilvasvárad.

Na území Maďarska chovali lipicána pôvodne v žrebčíne Mezöhegyes, neskôr aj v žrebčíne Bábolna. V Bábolne sa choval do roku 1951, keď stádo lipicanov premiestnili do Szilvásváradu. Okrem žrebcov klasických lipicanských línií v plemenitbe využívajú aj žrebcov línie Tulipán a Incitato. Maďarský chov lipicánov sa výrazne spropagoval v záprahových súťažiach, kde maďarské záprahy patrili a patria stále do Európskej špičky. V duchu historických záprahov sa predstavil v dobovom kostýme Andor Dallos junior v starom rímskom päťzáprahu - Quadrige, ako inak s lipicanskými kobylami a valachmi.

V uniformách s národnou vlajkou a vlajkou žrebčína Szilvasvárad, za zvukov rezkých tónov, odjazdili  Pas De Deux Edit Kampel a Tomas Miko. Edit Kampel predviedla s plemenným žrebcom Pluto určite divácky atraktívnu voľnú drezúru na slobode.

 

APLAUS PRE NAJMENŠIU ÚČINKUJÚCU

Voltíž patrí medzi najmladšie odvetvia jazdeckého športu, ktorá sa podieľa a napomáha jeho rozvoju budovať  základňu už od tých najmenších adeptov jazdectva.

Voltíž poznali už v dávnych dobách Rimania. Pôvod voltíže a cvičenie na neosedlanom koni vychádzal z potreby osvojiť si dobrý sed a získať jazdeckú rovnováhu a šikovnosť. Najstarším dokladom o tzv. krasojazde sú skalné kresby  severných Germánov ešte z doby bronzovej, ale i predrímskej doby železnej.

            Voltížne jazdenie má svoje opodstatnenie a tradíciu na pôde Národného žrebčína dodnes. Svedčia o tom mnohé úspechy a ocenenia, ktoré voltížne družstvo i jednotlivci za dlhé obdobie svojho fungovania získali. Samozrejme, že ich vystúpenie pod vedením trénera Borisa Kodaka s kobylkou Fantagíra, nemohlo chýbať ani v galaprograme. Azda najväčší potlesk a sympatie publika si získala len trojročná Waneska Eibenová, ktorá, aj keď cvičila pred takmer päťtisícovým publikom, nemala vôbec trému.

 

RÝCHLOSŤ A ŠTÝL

 Počas galaprogramu nechýbala ani dynamická skoková ukážka v podaní MVDr. Viliama Naštického na koni Lady N a Kristíny Flakovej s koňom Fórum. Žrebec Fórum dosiahol počas svojej dlhej športovej kariéry výkonnosť stupňa „T“, zúčastňoval sa významných pretekov na Slovensku, Čechách i v Rakúsku. Reprezentoval Národný žrebčín a Slovenskú Republiku niekoľko krát i na Grand Prix CSIO Bratislava. Oslavy 90-teho výročia sa stali dôstojným miestom pre rozlúčku s jeho športovou kariérou.

Ťažko si vie niekto predstaviť Topoľčianky bez dostihov a dostihového športu. Dostihy jednoducho patria k tomuto regiónu. Dostihová dráha, ktorá sa stala svedkom osláv významného jubilea, bola slávnostne odovzdaná do užívania pri príležitosti 60-teho výročia založenia žrebčína  dňa 30. augusta 1981, kedy sa bežalo 8 dostihov.

V steeple chase na 3600 metrov zvíťazila legendárna Hanačka so svojím trénerom a jazdcom Jaroslavom Bartoňekom kedy porazila neskoršieho štvornásobného víťaza Veľkej pardubickej Železníka. Odvtedy ubehlo 30 rokov.

Pri tejto príležitosti sa predstavili v dresoch Národného žrebčína významné anglické plnokrvné kone Atalana (vícešampiónka starších kobýl na Slovensku) a Douce Paris, ktorý sa stal pod vedením skúseného trénera Samuela Sokola prekážkovým koňom roka 2009 na Slovensku. Celkovo štartoval 43-krát, z toho 8-krát zvíťazil a 23-krát sa umiestnil.

FINÁLE PATRÍ REKORDOM

  Záver galaprogramu patril rekordu. Postaral sa o to Miroslav Matúška, ktorý pri príležitosti výročia spriahol 16-záprah lipicanských žrebcov. Za zvukov klasickej hudby sa do arény kadencovaným klusom dostavil nekonečne dlhý záprah lipicanov. Dĺžka záprahu predstavovala 35 metrov a dĺžka špeciálne vyrobených oprát takmer 300 metrov. Predvedenie 16-záprahu patrilo k vrcholom osláv. 16-záprah sa stal symbolom jednotnosti, ukážkou chovateľskej práce, cielenej plemenitby a tiež vzdaním vďaky desiatkam generácií pracovníkov a viac ako osemtisíc odchovaným koňom za deväťdesiat rokov existencie významného slovenského chovu koní v Topoľčiankach. Vo veľkolepom galaprograme bolo možné vidieť široké spektrum činností Národného žrebčína Topoľčianky, jeho jedinečnosť v počte, množstve, kvalite chovaných koní ako aj  jazdeckých disciplín ktoré zastrešuje.

O desať rokov na storočnici – dovidenia.

View the embedded image gallery online at:
https://nztopolcianky.sk/informacie/clanky/430-narodny-rebin-si-pripomenul-90-te-vyroie-zaloenia#sigProId59db124f1f

Vytlačiť   E-mail