S Miroslavom Matuškom o Normandii

S Miroslavom Matuškom o Normandii  Na Svetových jazdeckých hrách v Normandii malo Slovensko zastúpenie vo viacerých disciplínach, v rátane štvorzáprahov. Na tomto prestížnom jazdeckom podujatí, ktoré sa koná len každé štyri roky to bola premiéra pre reprezentanta z Národného žrebčína v Topoľčiankach - Miroslava Matušku a jeho lipicanov. Spýtali sme sa na jeho pocity z účasti na tak jedinečnom podujatí.
  1. 1.     Popíšte nám vaše dojmy zo Svetových jazdeckých hier v Normandii. Ako na vás pôsobilo prostredie, vybavenosť a samotné súťaže?
Keď mám byť úprimný, mal som trochu obavu z organizácie. V roku 2011 sa konali majstrovstvá sveta dvojzáprahov vo francúzskom Conty, ktorých som sa zúčastnil. Celé podujatie sa nieslo v znamení slabých technických podmienok a nedostatočnej organizácie. Svetové hry v Normandii však úplne vyvrátili moje obavy. Všetko bolo výborne pripravené, organizátor zabezpečil naozaj veľmi kvalitné technické podmienky, dostatok plôch na opracovávanie a prípravu koní. Určite treba vyzdvihnúť kvalitný povrch a frekvenciu jeho úpravy, čo zabezpečovalo každému pretekárovi rovnaké podmienky dokonca i v maratóne. Všetko malo svoj časový rozpis, ktorý sa striktne dodržiaval. Organizácia fungovala naozaj na 100%. Výbornú atmosféru robilo publikum. Tribúny boli plné dokonca aj pri dvojdňovom sledovaní záprahovej drezúry, čo je divácky najmenej atraktívna čiastková disciplína. Na maratón bolo predaných 13 000 vstupeniek. Okolo jednotlivých prekážok sa doslova tlačili davy ľudí a búrlivým skandovaním a tlieskaním povzbudzovali každého pretekára. Bol to pre mňa neopísateľný zážitok. Posledná čiastková disciplína – parkúr - začínal už o ôsmej ráno. Nechýbalo umelé osvetlenie všetkých plôch a opäť perfektný časový rozpis, na ktorý dohliadali všadeprítomní stevardi. Asi jediné čo sa dá vytknúť, bolo meškanie rozhodcovského zboru na veterinárnu kontrolu pred začiatkom parkúru.

 

  1. 2.     Priblížte nám váš najväčší triumf na WEG, ktorý si najviac ceníte. Porovnajte ho s vašimi predchádzajúcimi úspechmi.
Za môj najväčší triumf považujem zajazdenie maratónu. Prekážky boli postavené skôr na rýchlosť a obratnosť, čo mojím lipicanom veľmi vyhovovalo. Až na jedno malé zaváhanie v prekážke číslo štyri sa mi jazdilo výborne. Kone boli dobre ovládateľné, ľahko sa točili a boli aj dosť rýchle. V piatej prekážke som mal štrnásty najrýchlejší čas a v tretej prekážke som skončil na 17-tom mieste. Celkovo by som skončil na 26.priečke.

 

  1. 3.     Čo bolo vašim najväčším sklamaním na WEG?

Najväčším sklamaním, ba priam až šokom bolo pre mňa vylúčenie v maratóne, kvôli nesplneniu váhového limitu maratónskeho koča. Už v priebehu sezóny sa totiž na pôvodnom maratónskom koči objavila technická závada, ktorú sme sami svojpomocne nedokázali odstrániť. V snahe riešiť tento problém, bol koč zaslaný priamo výrobcovi do Poľska, ktorý sám nebol schopný garantovať, že sa spomínaná závada neobjaví počas súťaže v Normandii. Na základe dlhoročnej spolupráce a dobrých vzťahov s najväčším  výrobcom záprahových kočov na svete pánom Künhlem sa otvorila možnosť zapožičať maratónsky koč pre reprezentačné účely v Normandii. Pán Künhle  osobne priviezol spomínaný koč na prevzatie až 500 km na miesto v Nemecku, kde bola naplánovaná predpísaná 9-hodinová prestávka na vyloženie a regeneráciu koní počas cesty do Normandie. Šok pre celú ekipu nastal po prevážení zapožičaného maratónskeho koča, ktorý nesplnil predpísané hmotnostné parametre a následne  to znamenalo diskvalifikáciu.

 

  1. 4.     Zhodnoťte prosím celý priebeh príprav.

Kvalifikačné kritériá sa mi podarilo splniť v prvej polovici športovej sezóny. Mal som však pomerne krátky čas na preorientovanie sa z dvojzáprahov na štvorzáprahy, ktorým som sa venoval v posledných rokoch predovšetkým kvôli účasti na Majstrovstvách sveta v dvojzáprahoch 2013 konaných v Topoľčiankach. K dispozícii som mal  7 koní, z ktorých som mal zostaviť vo veľmi krátkom čase reprezentačnú päťku a intenzívne s ňou pracovať na príprave do Normandie. Veľmi oceňujem možnosť spolupráce so známym maďarským záprahárom a trénerom pánom Zoltánom Nyulom, ktorý mi prostredníctvom piatich dvojdňových tréningov v priebehu sezóny pomohol vytvoriť najlepšiu možnú kombináciu koní pre jednotlivé čiastkové disciplíny. Nanešťastie, jeden z vybraných piatich koní začal mať zdravotné problémy pár dní pred odchodom, čo si vyžiadalo radikálne zmeny na poslednú chvíľu v podobe angažovania rezervného koňa. Tento fakt značne sťažil možnosti prepriahania koní a ich možných kombinácií pre jednotlivé disciplíny – drezúra, maratón, parkúr.

 

  1. 5.     Čo Vás na WEG v Normandii najväčšmi oslovilo?

Tak ako som už spomenul na začiatku rozhovoru, oceňujem perfektnú organizáciu a technické podmienky. V neposlednom rade musím povedať, že to bola pre mňa obrovská česť a skúsenosť súťažiť s tými najlepšími na svete. Mená ako Boyd Exell, Ijsbrand Chardon alebo Zoltán Lázar sú absolútne hviezdy v záprahovom športe. Už len možnosť sledovať ich ako pracujú s koňmi na opracovisku alebo v tréningu bola pre mňa príležitosť rozšíriť si obzory.

Na záver by som rád vyzdvihol kvalitu lipicanov z topoľčianskeho chovu. Účasťou na Svetových jazdeckých hrách sme prezentovali kone slovenského chovu, nie sú to kone kupované za účelom tejto disciplíny a preto by výsledok mal značnú chovateľskú hodnotu aj vzhľadom k tomu, že svetová veľmoc v záprahovom športe Maďarsko malo vo svojom družstve dva lipicany narodené a odchované v Topoľčiankach.
Vytlačiť   E-mail