Hubertova jazda 2004

Od počiatku ľudstva bol lov, či už pre potravu alebo pre zábavu základnou podmienkou existencie človeka.

Sýrské a egyptské umenie zobrazuje bojovníkov poľujúcich na levy a divé byvoly. Džingischán a Tamerlán usporadúvali „Veľký lov“, aby cvičili svojich bojovníkov a poľovačku považovali za dobré výcvikové pole aj pre dôstojníkov jazdectva.

V Británii sa organizované hony na koni konali od dobytia krajiny Normanmi. Ich korisťou boli predovšetkým jelene, medvede a neskôr zajace. Na líšku sa začalo poľovať v Anglicku až koncom 17. storočia. Hony boli spočiatku malé bez veľkých príležitostí využiť kone v skákaní. Koncom 18. storočia sa však veľa vecí zmenilo. Krajinu začali Angličania prehradzovať plotmi a psov i kone šľachtili stále viac na rýchlosť.

Za zlatý veko honov na líšku sa všeobecne považuje považuje obdobie od roku 1820 do roku 1890.

Hony prežili dve svetové vojny a pretrvali do dnešných čias, aj keď v skrytej symbolike tzv. Hubertových jázd. Je už neodmysliteľnou tradíciou každej chovateľskej alebo športovej organizácie, ktorá sa zaoberá chovom koní, ukončiť športovú sezónu Hubertusom – Hubertovou jazdou, ktorej sa zúčastňujú domáci, ale aj čestní pozvaní hostia, či už priamo v sedle koňa, resp. na koči.

Po slávnostnom otvorení Hubertovej jazdy, na nástupe zúčastnených, Master – vedúci jazdcov prečíta záväzné REGULE Hubertovej jazdy. Odznejú slávnostné fanfáry a hon sa začína. Živú líšku, nahradil jazdec – líška, obyčajne najskúsenejší jazdec, ktorý má pripnutý na rukáve saka líščí chvost. Ostatní jazdci sa ho snažia počas honu dohoniť a strhnúť mu líščí chvost. Jazdcov v teréne vedie a pokyny vydáva Master. Prekonávajú sa rôzne prírodné prekážky a skoky.

Ten kto ukoristí, alebo nájde dobre ukrytý líščí chvost (závisí podľa tradície v krajine) sa stáva víťazom honu – víťazom Hubertovej jazdy. Po slávnostné dekorácii nasleduje pokrik „Lovu zdar“, prípitok a slávnostné fanfáry odtrúbia tzv. Halali – ukončenie honu.

Táto tradícia má svoje miesto v kalendári každého jazdeckého klubu, koná sa v októbri, alebo presne na Huberta (3.11.) a v symbolickom hone sa vzdá česť jazdcom, športovcom a koňom, ktoré počas celého roku slúžili človeku, reprezentovali ho a pomáhali mu v jeho práci.

Hubertová jazda je príležitosťou poďakovať pozvaným čestným hosťom za ich priazeň počas celého roku. Zúčastniť sa Hubertovej jazdy je česť nielen pre pozvaných, ale predovšetkým pre jazdcov.

Dňa 23. októbra 2004 usporiadal aj Národný žrebčín Topoľčianky, spolu so SJF (Slovenská Jazdecká federácia) tradičnú hubertovú jazdu na ukončenie bohatej športovej, chovateľskej a turistickej sezóny 2004.

Vzácnu návštevu na dvore jazdiarne, prezidenta SR Ivana Gašparoviča privítal riaditeľ NŽ Topoľčianky, š.p. Ing. Michal Horný, PhD. a prezident SJF Ing. Andrej Glatz.

Prezident SR otvoril hubertovú jazdu v priestoroch historického Zámku Topoľčianky a potom sa húf jazdcov a kočov vydal v smere jazdy na hrad Hrušov. Po krátkom občerstvení hon na líšku pokračoval. Vyvrcholením jazdy bolo hľadanie ukrytého líščieho chvostu. Najšikovnejšou jazdkyňou, ktorá našla dobre úkrytý líščí chvost, sa stala Alena Gabašová, členka JK pri NŽ Topoľčianky, š.p.