Hubertus v Národnom žrebčíne Topoľčianky

Príjemné slniečko prebúdzalo Topoľčianky do krásneho jesenného dňa. Času stvoreného pre tradičnú Hubertovu jazdu. Vo viac ako 80-ročnej histórii chovu Národného žrebčína sa ich tu uskutočnilo mnoho. Boli to hubertusy jazdeckého klubu, hubertusy na objednávku rôznych spoločností a halali zaznelo veľa krát.

22.októbra 2005 sa konala „Hubertová jazda“, ktorú spoločne už druhýkrát organizoval Národný žrebčín a Slovenská jazdecká federácia.

Ťažko by sa hľadalo krajšie miesto, ktoré dýcha bohatou históriu nielen jazdeckého športu a chovu koní, ale aj históriu Slovenska. V  krásnom údolí rieky Žitava, obklopenom pohorím Tríbeča a Inovca, leží trojtisícové mestečko Topoľčianky. Topoľčianky sa vyznačujú bohatou minulosťou, veď v historických prameňoch sa spomínajú už v r. 1293. Sú tu aj dôkazy, ktoré dokumentujú, ako sa od roku 1561 mestečko rozvíjalo a v novodobej histórii sa najviac preslávilo chovom koní po celom svete.

K hubertusu okrem Národného žrebčína a historickej jazdiarne z doby Habsburgovcov patrí neodmysliteľne aj rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaná národná kultúrna pamiatka – monumentálny klasicistický kaštieľ a lovecký zámok.  

Táto idyla sprevádzaná čulým ranným ruchom v jazdiarni, štrnganím postrojov, sedlaním, zapriahaním a erdžaním koní privítala aj vzácneho hosťa, ktorý sa tradičného hubertusu zúčastnil aj minulý rok. Na nádvorí jazdiarne privítali prezidenta SR Ivana Gašparoviča s manželkou riaditeľ NŽ Topoľčianky, š.p. Ing. Michal Horný, PhD. a prezident SJF Ing. Andrej Glatz.

Sprievod 12 kočov a húf viac ako 30 jazdcov  sa pohol k priečeliu Zámku. Po príhovore riaditeľa NŽ Topoľčianky, š.p. a hlavy štátu bola Hubertova jazda slávnostne otvorená. Jazdci, ale aj prísediaci sa počas celého honu riadili „Reglementom jazdy svätého Huberta“. Ten nebol veru benevolentný k účastníkom. V 10 bodoch pamätal na každého: od Mástra, ktorým bol pán František Hrúzik, majster športu, cez  líšku  - Ing. Juraja Kovalčíká, a ostatných účastníkov, pričom reguloval dobré mravy v húfe, zakázaný doping, či pojednával o pravidlách posledného súdu.

Ako tradične jazda viedla k hradu Hrušov, cez prekrásne renovované pastviny a historické chovné objekty Národného žrebčína. Hostí už netrpezlivo vyčakávalo prekrásne biele stádo lipicanských kobýl na objekte Hostie. Tu húf absolvoval niekoľko prírodných prekážok a arbitri Mástra si práve v tomto úseku urobili niekoľko poznámok, ktoré akoby náhodou našli pri poslednom súde, ale nepredbiehajme.

Prvá zastávka s občerstvením pre jazdcov a účastníkov jazdy v kočoch sa konala pod majestátnou zrúcaninou hradu Hrušov, ktorý práve v dobách tureckých vojen, hrdo chránil územie pred tureckým votrelcom. Počas zastávky však pôsobil vznešene a majestátne.

Po krátkom občerstvení, kedy nové sily načerpali nielen jazdci, ale aj ich štvornohý kamaráti sa vydal húf späť k Zámku. Počas cesty sa absolvovali prírodné a umelé prekážky v časti Leveš, cestou popri Zámockom rybníku sa jazdci dostali až na Medvediu lúku. Tu nasledovalo dlho očakávané vyvrcholenie honu. Kto nájde líšku?

Nielen klusom, ale aj cvalom míňalo spoločenstvo jazdcov jeden ker a strom za druhým. Veď ide o prestíž toho kto sa stane „Kráľom honu“. Pestrofarebný húf jazdcov a koní, doplnený červenými loveckými sakami, za zvukov lesných rohov konečne líšku našiel. Ozvali sa fanfáry HALALI a víťazovi s pohárom šampanského poblahoželal aj prezident SR. Líščí chvost zostal doma. Získal ho jazdec NŽ Topoľčianky Peter Jablonský, ktorý Hubertus absolvoval na vytrvalom - shagya arabskom koni Kašmír.

Tak ako to Reglement jazdy prikazoval po 19 hodine v Zámku sa konalo spoločenské posedenie zúčastnených „Jazdy sv. Huberta“ spolu s tzv. „Posledným súdom“. Ctihodný sudcovia Ing. Igor Fekár, MVDr. Michal Holý a Ing. Kovalčík Emil spolu so svojimi arbitrami predniesli žaloby, obhajoby a namiesto hláv padali tresty v podobe kráľovského to moku - vína.

Veselá nálada, tanec a spev obce jazdeckej v panstve topoľčianskom sa Zámkom niesol do skorých ranných hodín. Hubertus sa vydaril a ľutovať môže každý, kto pozvanie organizátorov do sedla, alebo do hitova neprijal.

Ad revidendum  21.10.2006 v Topoľčiankach.